ROZHOVOR: Bude to mať fatálne následky, varuje pred vysychaním Slovenska hydrológ Kravčík
Praskliny v pôde a vyschnuté korytá riek. Namiesto toho, aby sme dažďovú vodu zadržiavali v krajine a navracali ju do malých vodných cyklov, ju posielame preč do morí. Každoročne tak prichádzame o stovky miliónov metrov kubických vody, ktoré sa vrátia ako prívalové dažde. Kým nezastavíme vysušovanie Slovenska, ďalšie roky budú extrémnejšie nielen na teploty. O tom, ako môže pomôcť jednotlivec, a kde robíme s vodou chybu, odpovedal hydrológ Michal Kravčík.
V rozhovore sa dozviete:
- o čo extrémne suchá pripravujú Slovensko,
- aké opatrenia zaviesť v záhradách,
- na čo myslieť už pri stavbe domu,
- ako vplýva na sucho napúšťanie bazénov,
- či sa dá kríza zvrátiť,
- aké bude jeseň.
Slovenský hydrometeorologický ústav tento týždeň oznámil, že situácia so suchom na Slovensku je v porovnaní s minulým týždňom horšia. Extrémne sucho zasahuje podľa SHMÚ až 15 % územia. O čo vysychaním územia prichádzame?
K vode pristupujeme tak ako k nerastnému bohatstvu. Použijeme ju pre svoje potreby a v najlepšom prípade použitú vodu vyčistíme a vylejeme ju do potoka, či rieky. Ešte horšie sa správame k dažďovej vode. Tam, kde padá na naše hlavy ju považujeme za nepríjemnosť, ktorej sa potrebujeme čo najskôr zbaviť. Na územie padá približne 35 mld. m3 dažďa. Približne 11 mld. m3 odtečie riekami do mora. Ten rozdiel cca 24 mld. m3 je dážď, ktorý v minulosti vsakoval do krajiny, doplňoval zásoby pôdnych vôd a tá sa cez rastliny vracala do atmosféry.
Michal Kravčík je slovenský environmentalista a hydrológ. V roku 1999 mu udelili prestížnu Goldmannovu cenu. V roku 1991 založil mimovládnu organizáciu Ľudia a voda.
V lete ochladzujú, v zime udržiavajú teplo. Pozitíva zelených fasád potvrdila aj štúdia
Z výskumu, ktorý sme robili v 90. rokoch minulého storočia, sme dospeli k poznaniu, že zhruba 1 % z tejto vody (cca 250 mil. m3) z poškodenej krajiny odtečie skôr do riek a mora ako stihne vsiaknuť. Poškodzovanie Slovenska sa naštartovalo veľkým spriemyselňovaním krajiny po 2. svetovej vojne. To znamená, že každoročne z množstva vody, ktoré recykluje v malých vodných cykloch, ubudne v priemere 250 mil. m3, teda 1 %. Po 70 rokoch pôsobenia takej vodnej politiky recykluje v malých vodných cykloch na Slovensku o viac ako 17 mld. m3 menej vody. Výsledok? Predlžovanie období bez dažďa a potom náhle extrémne prívalové dažde, ktoré prídu od mora. Má to katastrofálne dôsledky. Takže suma sumárum, usilovne pracujeme na tom, aby sme vyschli, čo bude mať fatálne následky na prírodu, vodnú, potravinovú i sociálnu bezpečnosť.
Môže pomôcť aj jednotlivec? Aké opatrenia odporúčate zaviesť v domácnosti a aké v záhradách?
Zrod všetkej vody pochádza z dažďa. Dážď sa rodí tiež len tam, kde sa voda z krajiny vyparuje. Potrebujeme vrátiť stratenú vodu do malých vodných cyklov. O tejto potrebe som hovoril už dávno, ešte keď som pracoval v základnom výskume na SAV, z ktorej ma za výskum na Východoslovenskej nížine vyhodili ešte v bývalom režime. Ja som sa však nevzdal, som verný svojmu remeslu a robím nezávislý výskum, o ktorom som presvedčený, že Slovensko potrebuje.
V regionálnej politike v Košickom kraji sme pripravili Plán obnovy poškodenej krajiny, ktorý regionálny parlament schválil. Súčasťou toho je aj manuál Obnov si svoj les/poľnohospodársku pôdu/pozemok, ktorý ponúka návod, ako zadržiavať dažďovú vodu v lesoch, na poľnohospodárskej pôde, či na nehnuteľnosti.
Čo s dažďovou vodou
Ako rozumne a s ohľadom na zmiernenie súch naložiť s dažďovou vodou? Na čo by sme mali myslieť už pri stavbe rodinného domu alebo budov všeobecne?
Základným princípom je, nechať dažďovú vodu tam, kde padne, resp. na vhodnom mieste na pozemku, v záhrade. Doterajšia prax je orientovaná na zbavovanie sa, čo prináša riziko sucha, ale aj výskytu častejších povodní. Keď vie majiteľ, či správca pozemku dažďovú vodu využiť, či na polievanie záhrady, respektíve trávnika na dvore je fajn. Základným princípom je však minimalizovať povrchový odtok dažďovej vody z akéhokoľvek typu pozemku.
Verejná politika by mala podporovať zadržiavanie dažďovej vody a jej zbavovanie by malo byť trestné. Hovoríme, že voda je život, a ak niekto likviduje život, je trestaný, tak sa pýtam, prečo by človek nemal byť trestaný za zbavovanie sa vody, teda života. Je to o kultúre národa, ako si ctíme život. Štát by mal preto urýchlene prijať legislatívne nástroje, aby všetci vlastníci i správcovia pozemkov chránili dažďovú vodu na svojom pozemku ako oko v hlave. To je náš život. Zvykneme hovoriť, že Slovensko je na streche Európy, tak si dažďovú vodu nechávajme na našej streche a neposielajme to susedom na hlavu.
Toto leto rezonovalo v súvislosti so suchom aj napúšťanie bazénov. Mnohé obce ich zakázali napúšťať pitnou vodou. Aký podiel na suchách na Slovensku má pohodlie ľudí?
Človek bez vody nemôže existovať. Voda je naša kultúra. Aj naše telo je z vody. Dokonca by som povedal, že štvrtým skupenstvom vody je život. Preto aj radi chodíme na dovolenky k vode. Paradoxom našej kultúry je, že vodu vyháňame do mora a potom bežíme k moru sa za ňou rekreovať. Všetci cítime, že je z roka na rok viac sucho a je teda logický, že kto na to má, tak si chce spríjemniť bežný život bazénom na dvore.
Vytváranie vodných zdrojov je však verejná politika a by sme sa mali zamyslieť, že jedným zo základných ľudských práv je právo na vodu. Vodná politika na Slovensku však nerozlišuje rozdielnosť v spotrebe vody. Zrejme je to preto, lebo sme historický mali pocit, že Slovensko je bohatá krajina na vodu. A preto máme aj rovnakú cenu vody z vodovodu pre človeka, ktorý žije na hranici životného minima a používa vodu len pre svoje základné ľudské potreby, ako aj pre toho, ktorý využíva vodu z verejného zdroja pre nadštandardné služby. Toto by malo byť diferencované preto, lebo investície do vodných zdrojov tečú z verejných zdrojov.
Druhý fakt je ešte oveľa závažnejší. Ročná spotreba vody je pre bazén povedzme 150 m3. Veľká časť tejto spotrebovanej vody sa vracia do vodného cyklu, lebo majitelia túto vodu používajú na závlahu. Avšak dažďová voda zo striech odteká do kanalizácie a o tom sa nedá hovoriť ako o pohodlnosti, ale doslova o hlúposti, že dažďovú vodu púšťame do kanála, čím prispievame k vysušovaniu Slovenska.
O vplyvoch horúčav na záujem o bazény nám viac povedal špecialista Branislav Dušek. Rozhovor nájdete v tomto odkaze.
Polievanie vodou s bazéna
Ako ste spomenuli, majitelia zvyknú s bazénovou vodou ošetrenou chlórom poliať záhradu. Ovplyvňuje chlórová voda z bazénov rastliny a kvalitu podzemnej vody?
K tejto otázke by sa mali vyjadriť lekári. Ja vnímam, že človek by mal piť krištáľovo čistú pramenistú vodu. Viem, že pitie upravovanej vody z priehrad je pri dlhodobom používaní zdravotne závadné. Zrejme je to tak aj s prírodou. Ja osobne nechápem, prečo by mali majitelia bazénov ešte viac chlórovať vodu z vodovodu, ak ju používajú na napĺňanie bazénov.
Veľa sa hovorilo o tom, že zažívame najchladnejšie leto svojho života a nasledujúce budú už len horúcejšie. Dá sa to ešte zvrátiť?
Ak nezastavíme vysušovanie Slovenska, určite ďalšie roky budú extrémnejšie nie len na teploty a suchá, ale aj ďalšie katastrofy. Zvrátiť sa to ešte dá. Sme síce blízko nezvratného bodu, z ktorého už nebude cesty späť, ale problém je hlavne v tom, že tí, ktorí sa výskumne tomu venujú a majú pozíciu odborného vplyvu na rozhodovanie v štáte, akosi sú zacyklení v štatistikách a nevidia trendové zmeny vodnej bilancie vplyvom nášho konania v čase. Stále vnímajú, že úbytok jedného percenta vody z malých vodných cyklov je štatistická odchýlka. Nevedia pochopiť, že ak sme pred 50 rokmi zastrešili a odkanalizovali nehnuteľnosť o ploche 200 m2, tak jeho vplyv na stratu vody z prostredia nie je 100 m3, ale 50x100 m3, lebo ide o každoročné odkanalizovanie dažďovej vody. Ak si to neuvedomíme, nebudeme schopní pochopiť, prečo sme zas privolali biblickú potopu.
Očakávate, že sa horúce leto premietne aj do teplejšej jesene?
Dúfam, že sa nedosiahne taký efekt, ako minulý rok v stredomorských krajinách. Ono totiž po extrémnych suchách si pýta extrémne povodne. To často zažíva napríklad Kalifornia, v ktorej po väčších a väčších suchách prichádzajú v zimnom období, kedy dochádza k ochladnutiu pevniny, k dramatickým prívalom dažďa, ktoré sú tvorené vlhkými prúdmi nad Pacifikom. Jedno je však isté, že Európa usilovne, tak ako Slovensko, pracuje na vysušovaní. Tak je možné očakávať, že otočenie biotickej pumpy s nasávaním vlhkých prúdov od Atlantiku do vyschnutej a ochladenej Európy môže priniesť extrémne prívalové dažde a následné povodne. To sa udialo napríklad minulý rok v Španielsku, či v Grécku.
Sú vodozádržné opatrenia, ktoré sa podnikajú na celoslovenskej úrovni, dostatočné? Kde ich treba posilniť?
Vodozádržné opatrenia sa začali masovo realizovať za čias vlády Ivety Radičovej. Vtedy v programe pracovalo cez 10-tisíc chudobných ľudí. Program však bol príliš lacný. Vtedy sa preinvestovalo za jeden rok 42 mil. eur. Z toho 17 mil. eur z Európskeho sociálneho fondu. Program však bol tak nastavený, že sa na sociálnych a zdravotných odvodoch, či daniach vrátilo do štátnej kasy 18 mil. eur. Takže to stálo slovenských daňových poplatníkov „až“ 7 mil. eur.
Politici, ktorí prišli po Radičovej vláde, nevedeli pochopiť, že sa dá tak lacno niečo na Slovensku nastaviť, tak ho rýchlo zastavili s tvrdením, že sme vytvorili nekontrolovateľný tok peňazí. Dlho mi trvalo pochopiť, že mali pravdu. Pravdu v tom, že sme ozaj nastavili program tak, že politici nemali nad tým kontrolu. Od vtedy sa niekoľkokrát viac do toho investovalo, len sa nevie, kde a aký to má výsledok. Podozrivo sa kritizuje to, čo sa robilo v roku 2011.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac