Top udalosti týždňa: Konflikty ožívajú, výhľad Slovenska sa zhoršil, tragédie na chorvátskych cestách

Pelosiová navštívila Taiwan, Čínu to pobúrilo

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v utorok priletela na Taiwan napriek čínskym hrozbám, že takýto krok prinesie vážne následky. Peking uviedol, že pokiaľ Pelosiová navštívi Taiwan, ktorý Čína pokladá za svoju odpadlickú provinciu, nebude čínska armáda nečinne prizerať. "Americkí politici, ktorí sa v otázke Taiwanu zahrávajú s ohňom, neskončia dobre," povedal čínsky minister zahraničia Wang I.

Armáda začala vojenské cvičenie

Čínska armáda začala vo štvrtok vojenské cvičenie v šiestich oblastiach, ktoré obklopujú Taiwan. Čína tieto manévre usporiadala iba deň po tom, čo predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová odcestovala z Taiwanu, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia.

Balistické rakety zasiahli aj japonskú oblasť

Päť čínskych balistických rakiet vypálených vo štvrtok počas vojenských cvičení v blízkosti Taiwanu dopadlo do výlučnej hospodárskej zóny Japonska. "Päť z deviatich balistických striel, ktoré vypálila Čína, dopadlo do výlučnej hospodárskej zóny Japonska," uviedol Kiši. Dodal, že Japonsko proti tomuto kroku Číny protestovalo diplomatickou cestou. 

Incident označil za "vážny problém, ktorý ovplyvňuje národnú bezpečnosť a bezpečnosť našich občanov". Kiši zároveň uviedol, že je to po prvýkrát, čo čínske balistické strely dopadli do japonskej výlučnej hospodárskej zóny, ktorá sa rozprestiera do vzdialenosti 370 kilometrov od japonského pobrežia. 

Čína uskutočnila aj cvičenie simulujúce útok na hlavný ostrov

Čínske lietadlá a lode v sobotu ráno uskutočnili cvičenie simulujúce útok na hlavný ostrov Taiwanu. Uviedlo to taiwanské ministerstvo obrany. Predtým ministerstvo oznámilo, že Taiwan v piatok neskoro večer vypálil svetlice, aby varoval sedem bezpilotných lietadiel, ktoré krúžili nad jeho súostrovím Ťin-men a neidentifikované lietadlo nad odľahlým súostrovím Ma-cu.

Pri manévroch niekoľkokrát porušila strednú líniu Taiwanského prielivu, teda neformálnu hranicu deliacu obe strany. Podľa posledného oznámenia Pekingu cvičenie, ktoré sa malo skončiť v nedeľu, potrvá až do 15. augusta.  

Ako to celé dopadne sme sa v ta3 opýtali aj Amerikanistu Jakuba Lepša:

Napätie vzrástlo aj na kosovsko-srbskej hranici

Etnickí Srbi v nedeľu 31. júla na severe Kosova zablokovali cesty blízko dvoch kľúčových hraničných priechodov so Srbskom, uviedol server Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Podľa agentúry Reuters tiež strieľali na policajtov, nikto ale neutrpel zranenia.

V regióne vzrástlo napätie deň predtým, ako mali v pondelok nadobudnúť účinnosť dve nariadenia kosovskej vlády týkajúce sa srbských registračných značiek a dokladov totožnosti.  

Kosovská vláda uviedla, že 1. augusta budú cestujúcim prichádzajúcim zo Srbska vymenené srbské doklady za nové identifikačné preukazy vydané Prištinou s platnosťou na tri mesiace, ktoré budú slúžiť na vstup a odchod z krajiny. Okrem toho nadobudne v pondelok účinnosť nové nariadenie týkajúce sa evidenčných značiek. Kosovská vláda však ešte 31. júla večer rozhodla, že o mesiac odloží implementáciu nových pravidiel na hraniciach so Srbskom.

Kosovskí Srbi odstránili barikády

Srbi na severe Kosova však v pondelok odstránili barikády, ktorými uzavreli dva hraničné priechody. Srbi v severnom Kosove dlhodobo odmietajú autoritu Prištiny a zväčša zostávajú lojálni vláde v Belehrade. Srbsko im tiež poskytuje lukratívnu finančnú podporu.

Bývalá srbská provincia Kosovo je väčšinovo obývaná etnickými Albáncami a v roku 2008 vyhlásila nezávislosť. Podporilo ju približne 100 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny členských krajín EÚ. Srbsko a jeho spojenci Čína a Rusko nezávislosť Kosova odmietajú, pripomenula AFP. Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom pod vedením EÚ, ktoré sa začali v roku 2011 s cieľom normalizovať vzťahy medzi bývalými nepriateľmi, zatiaľ nedospeli k dohode.

Stoltenberg pohrozil Vučičovi

Jednotky mierovej misie NATO v Kosove (KFOR) sú pripravené zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita Kosova po najnovších nepokojoch na kosovsko-srbskej hranici. Podľa tlačovej agentúry AFP na to v stredu upozornil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

Šéf NATO to podľa AFP povedal po diskusii so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. "Hovoril som s prezidentom Srbska Vučičom o napätí v severnom Kosove," oznámil Stoltenberg na svojom účte na Twitteri. Podľa neho sa všetky zainteresované strany musia zapojiť do konštruktívneho dialógu pod vedením EÚ a svoje nezhody riešiť diplomatickou cestou.

"Ak bude ohrozená stabilita, NATO - KFOR je pripravené zasiahnuť,  čo je v súlade s mandátom OSN," vysvetlil Stoltenberg. Sily NATO pôsobiace v Kosove majú 3775 vojakov z 28 krajín. Mandátom misie KFOR je zaistiť bezpečné prostredie a garantovať slobodu pohybu "v prospech všetkých komunít v Kosove".

Izrael letecky zaútočil na pásmo Gazy

Izrael zahájil vojenskú operáciu v Pásme Gazy v piatok, cieľom sú miesta patriace Islamskému džihádu. Počas izraelských útokov zomrelo podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva 32 ľudí vrátane šiestich detí. Zranených bolo 215 ľudí. Izraelské úrady vinu odmietajú a tvrdia, že palestínske deti v sobotu zabil neúspešný raketový útok Islamského džihádu na Izrael.

Svedkovia v nedeľu ráno počuli sirény a výbuchy rakiet západne od Jeruzalema, informovala predtým agentúra Reuters. Izraelská armáda uviedla, že zabila okolo 15 bojovníkov Islamského džihádu. Izraelské ozbrojené sily tiež oznámili, že na okupovanom Západnom brehu Jordánu zatkli asi 40 členov tejto militantnej organizácie. 

Židovský štát tiež v sobotu večer informoval, že sa mu počas uplynulých dní v Gaze podarilo neutralizovať hlavného vodcu Islamského džihádu. Militantné zoskupenie neskôr potvrdilo, že pri izraelských útokoch zomrel ďalší z jeho vysoko postavených veliteľov.

Dohodli sa na pokoji zbraní

Izrael sa s militantnou organizáciou Islamský džihád na návrh Egypta dohodol na pokoji zbraní, platiť začne v nedeľu 7. augusta večer, uviedli egyptské a palestínske zdroje agentúry Reuters. Strany súčasného konfliktu, ktorý si od piatku podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva vyžiadal najmenej 32 mŕtvych a vyše 200 zranených, informáciu zatiaľ oficiálne nepotvrdili, napísala agentúra DPA.

Egyptský bezpečnostný zdroj agentúry Reuters uviedol, že Izrael s egyptským návrhom na pokoj zbraní súhlasil. Podľa nemenovaného palestínskeho činiteľa blízkeho egyptským sprostredkovateľským snahám pokoj zbraní začne v nedeľu o 20:00 miestneho času. Hovorcovia Izraela a Islamského džihádu iba uviedli, že s Káhirou rokujú.  

Vodca al-Káidy Ajman Zawahrí prišiel pri útoku CIA o život

Spojené štáty zabili cez minulý víkend v Afganistane lídra teroristickej siete al-Kájda Ajmána Zavahrího, píše agentúra AP s odkazom na nemenovaný zdroj. Podľa informácií televízie Fox News a agentúry Reuters bol Zavahrí zabitý pri operácii Ústrednej spravodajskej služby (CIA) pomocou bezpilotného lietadla.

Tvrdenia o zabití Zawahrího sa k americkým predstaviteľom dostali už v nedeľu, informácie však nezverejnili dovtedy, kým jeho smrť nebola potvrdená, uviedol zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. Líder al-Káidy podľa neho zahynul pri útoku dronom.

Biely dom podľa AP odmietol smrť Zawahrího potvrdiť, vo vyhlásení však uviedol, že "Spojené štáty podnikli protiteroristickú operáciu proti významnému cieľu z al-Kádiy v Afganistane". "Operácia bola úspešná a nedošlo k žiadnym obetiam v radoch civilistov," dodal Biely dom.

Kto bol vodca al-Káidy Ajman Zawahrí?

Vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí bol niekoľko desaťročí jej významným ideológom, nikdy však neoživil štatút, aký mala za vlády jej charizmatického zakladateľa Usámu bin Ládina. Uviedla to v utorok agentúra AFP.

Jeho celý profil si môžete pozrieť tu:

Taliban tvrdí, že o ničom nevedel

Afganské hnutie Taliban vo štvrtok vyhlásilo, že jeho vláda nemala informácie o tom, že do Kábulu sa "nasťahoval a žil" v ňom vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí. Taliban zároveň Spojené štáty varoval, aby nezopakovali útok na afganské územie. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

USA zabili Zawahrího v nedeľu raketou vystrelenou z dronu. Zomrel, keď stál na balkóne domu v Kábule, kde sa ukrýval. Išlo o najväčší úder militantom z al-Káidy odvtedy, ako špeciálna jednotka amerického námorníctva SEAL pred vyše desiatimi rokmi zlikvidovala Usámu bin Ládina v Pakistane.  

Ožil aj konflikt na Náhornom Karabachu

Situácia na Náhornom Karabachu sa znova vyostrila. Azerbajdžan v stredu podľa agentúry AFP oznámil, že ovládol niekoľko pozícií a zničil arménske ciele v tejto horskej enkláve, o ktorej krajina naposledy zviedla s Arménskom vojnu v roku 2020.

Obe strany už skôr oznámili, že pri stretoch v oblasti zahynuli najmenej dvaja arménski bojovníci a jeden azerbajdžanský vojak, čo vyvolalo obavy z novej vojny, poznamenala AFP. Vzhľadom na eskaláciu napätia v stredu vodca neuznávanej karabašskej republiky Arajik Harutjunjan vyhlásil čiastočnú vojenskú mobilizáciu.

Náhorný Karabach ovládli na prelome 80. a 90. rokov arménski separatisti. Boje si vtedy vyžiadali vyše 30-tisíc mŕtvych a státisíce utečencov. Ďalší z kôl otvoreného konfliktu medzi oboma znepriatelenými stranami vypuklo na jeseň roku 2020. Počas šesťtýždňovej vojny Arménsko utrpela porážku a územné straty, ale aj vďaka sprostredkovaniu Ruska si podržala kontrolu nad väčšinou enklávy.

Počet obetí predvlaňajšieho konfliktu sa odhaduje na 5600. Na základe dohody o prímerí, ktorú sprostredkovala Moskva, zamierili na zvyšné časti územia ovládaného separatistami ruské mierové jednotky.

Gazprom sa sťažuje na sankcie

Návrat turbíny pre plynovod Nord Stream 1 do Ruska je kvôli západným sankciám nemožný. Uviedol to v stredu ruský plynárenský podnik Gazprom, ktorý chýbajúcou turbínou zdôvodňuje obmedzenie dodávok. Nord Stream 1 prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora a je hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európskej únie.

Turbína bola kvôli servisu v Kanade, ale teraz už je v Nemecku. Kancelár Olaf Scholz povedal, že turbína je plne funkčná a môže byť kedykoľvek odoslaná späť do Ruska za predpokladu, že ju Moskva bude ochotná prevziať.

Pokračuje v krátení dodávok plynu

Dodávky zemného plynu z Ruska pre štátny Slovenský plynárenský priemysel dosahujú stále iba 40 % z dohodnutého objemu. Informoval hovorca SPP Ondrej Šebesta. Ruský dodávateľ Gazprom kráti dodávky plynu do Európy cez baltský plynovod Nord Stream 1 už od stredy minulého týždňa na 20 % možnej kapacity pre údajné technické problémy.  

Spoločnosť hovorí o technických problémoch

Plynovod Nord Stream 1 v súčasnosti funguje iba s jednou turbínou namiesto šiestich, uviedla vo štvrtok ruská plynárenská spoločnosť Gazprom. Podľa agentúry Reuters tiež zopakovala, že západné sankcie bránia v návrate jednej z turbín do Ruska.

O plyne bola reč aj v relácii Tak takto?! s bývalým diplomatom a komentátorom Petrom Weissom:

Agentúra Moody´s zhoršila výhľad Slovenska

Medzinárodná ratingová agentúra Moody´s potvrdila v piatok rating Slovenska na úrovni A2, zhoršila však jeho výhľad zo stabilného na negatívny. Dôvodom je najmä vysoká energetická závislosť od Ruska. Analytici však zároveň pozitívne vnímajú snahu Slovenska tento stav zmeniť, informovalo Ministerstvo financií SR.

Práve nepredvídateľná situácia najmä pri dodávkach plynu z Ruska je podľa agentúry najväčšou hrozbou pre slovenskú ekonomiku. Slovensko okrem plynu a ropy dováža z Ruska aj ďalšie energetické suroviny. 

Výsledkom je, že ruský dovoz tvoril v roku 2020 až 57 % nášho energetického mixu, čo je výrazne nad európskym priemerom 24,4 %.

Slovenskú ekonomiku navyše výrazne ťahá výrobný sektor, ktorý tvorí 22,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je tiež viac ako priemer eurozóny. Ratingová agentúra očakáva, že reálny HDP Slovenska v tomto roku vzrastie o 1 % a na budúci rok o 1,3 %.

Tragický týždeň na chorvátskych cestách

Pri ťažkej dopravnej nehode troch automobilov zo Slovenska, Srbska a Slovinska na diaľnici A1 v Chorvátsku zahynul vo štvrtok 46-ročný slovenský občan. Informovali o tom chorvátske médiá.

Nehodu zaznamenali kamery

Dopravnú nehodu na diaľnici A1 v Chorvátsku, ktorá si uplynulý štvrtok vyžiadala život slovenského občana, zaznamenali bezpečnostné kamery. Uviedol to v piatok chorvátsky spravodajský server Jutarnji.hr.

K nehode došlo na 51. kilometri diaľnice pri obci Novigrad na Dobri v Karlovackej župe v smere na chorvátske hlavné mesto Záhreb. Zrazili sa dovedna tri autá zo Slovenska, Srbska a Slovinska. O život prišiel 46-ročný Slovák, sedem ďalších osôb utrpelo zranenia.

Na zázname z bezpečnostnej kamery je vidieť, ako vozidlo so slovinskou štátnou poznávacou značkou prechádza z pravého jazdného pruhu diaľnice do ľavého, pričom sa zráža s ďalším autom, píše Jutarnji. Slovinské vozidlo sa následne odráža od zvodidiel a naráža do tretieho auta. Kamery na mieste nešťastia zaznamenali, že jedno z vozidiel skončilo úplne zničené na zvodidlách na ľavej strane a druhé o niekoľko metrov ďalej na zvodidlách na opačnej strane diaľnice.

Dvanásť ďalších ľudí zomrelo pri nehode autobusu

Dvanásť ľudí zomrelo pri nehode poľského autobusu, ktorá sa stala v sobotu ráno na diaľnici A4 niekoľko desiatok kilometrov severne od Záhrebu. Ďalších 32 cestujúcich utrpelo zranenia, 19 z nich ťažké, informoval chorvátsky minister zdravotníctva Vili Beroš.

Koaličná kríza V politike

76 – magické číslo, ktoré potrebuje vláda Eduarda Hegera dosiahnuť, aby mohla vládnuť ďalej aj po odchode SaS. Kým ostatné týždne sa ako alternatíva javila podpora vlády poslancami krajnej pravice, ostatné dni ukázali, že by to nemuselo nastať. 

Hosťami relácie V politike boli poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková a poslanec za OĽANO Milan Vetrák: