Keď začala vojna na Ukrajine, dobrovoľníci stáli v radoch. Tí, ktorým sa nechce bojovať, dostávajú povolanie v baroch či na pláži

Keď začala vojna na Ukrajine, dobrovoľníci stáli v radoch. Tí, ktorým sa nechce bojovať, dostávajú povolanie v baroch či na pláži
Zdroj foto: TASR/AP
Zatiaľ čo jedni Ukrajinci sa snažia dostať do vojny ako dobrovoľníci, iní dostávajú povolávacie rozkazy na plážach a v nočných baroch. Je celkom možné, že na technopárty narazíte na pracovníka vojenskej správy, píše spravodajský server Meduza.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v druhej polovici júla uviedol, že v priemere denne vo vojne umiera asi 30 ukrajinských vojakov a 250 utrpí zranenie. Presné straty Ukrajina rovnako ako Rusko tají. Medzitým Ukrajinci, ktorí neslúžia v armáde, stále častejšie stretávajú pracovníkov vojenských správ, a to aj v supermarketoch, na benzínkach, plážach a dokonca v horách. Povolávacími rozkazmi "trestajú" narušiteľov verejného poriadku a vodičov "pod vplyvom".

Rady dobrovoľníkov

Vo vojsku je podľa posledných údajov viac ako 700-tisíc Ukrajincov. Na začiatku vojny ich bolo 250 000 - mužov aj žien. Už po prvých ruských náletoch ráno 24. februára stáli pri vojenských správach rady dobrovoľníkov. Počet členov domobrany počas mesiaca presiahol 100 000. Do boja sa vydali aj ľudia bez akýchkoľvek skúseností a základného výcviku. Strieľať, kopať zákopy a obsluhovať zbrane učili nováčikov skúsenejší vojaci. Oficiálne údaje o počte dobrovoľníkov nie sú.

Po piatich mesiacoch vojny rady pred vojenskými správami nestoja. Väčšina túžiacich bojovať už dávno podpísala kontrakt alebo čaká na mobilizáciu.

"Chýbajúce dokumenty, nedostatok miest vo výcvikových centrách a tiež byrokracia sú najčastejšie dôvody, kvôli ktorým dobrovoľníkov posielajú domov, aby čakali, kým im zavolajú," povedal Meduze Ihor z Charkova, ktorý s výcvikom začal až v 152. deň vojny.

S prácou vojenských správ bývajú občas nespokojní nielen dobrovoľníci, ale aj tí, ktorí dostali odklad od nástupu služby v armáde. Povolávacie rozkazy dostávajú aj tí, ktorým sa bojovať nechce. Fakticky ich možno dostať kedykoľvek a kdekoľvek na Ukrajine. V Kyjeve, kde sa na začiatku leta opäť otvorili reštaurácie, obchody a nákupné centrá, sa odohrali "razie" v nočných kluboch, tvrdí bývalý barman Maksim Ladyko. Nočné kluby kvôli zákazu vychádzania zavrú dvere o 23:00 a návštevníkov nevypustia skôr ako o piatej ráno. A práve vtedy prichádzajú s povolávacími rozkazmi.

Policajti chodia na razie

Nočný život môže byť pre ľudí "psychoterapiou svojho druhu", a preto sa ho jedni snažia stihnúť ešte pred zákazom vychádzania a druhí sa bavia za zatvorenými dverami. Fakticky zákon neporušujú, ale aj tak sa o nich môže zaujímať polícia – a vojaci. Koncom júna kyjevská polícia počas dvoch nocí skontrolovala 420 zariadení - a pracovníci vojenských správ pri týchto raziách v kluboch a baroch odovzdali 219 povolávacích rozkazov.

Niekdajšia kyjevská továreň na stuhy sa premenila na jedno z hlavných miest nočného života. Polícia tam vpadla 25. júna a odviedla si všetkých prítomných, ktorým vzala odtlačky prstov a odovzdala príkazy dostaviť sa na vojenskú správu. Nikto ich neuposlúchol, pretože za to na prvýkrát hrozí len pokuta. Ale o týždeň neskôr tu policajti znova vyrazili dvere. Keď žiadny večierok nenašli, vykradli sklad humanitárnej pomoci, písal jeden zo zamestnancov na sociálnych sieťach. Polícia sľúbila vyšetrovanie.

Razie sa nepodnikajú len v Kyjeve. Na sociálnych sieťach je množstvo snímok a videí o tom, ako ľudia dostávajú povolávacie rozkazy na najneobvyklejších miestach. Napríklad 14. júna ich v Odese rozdávali na pláži a na nábreží. Rozkaz dostal aj priopitý návštevník kyjevského jazera Vyrlycja. V Zakarpatí ich rozdávali pri bazéne, v Ivano-Frankivskej oblasti ich dávali vodičom v rade pred benzínkou. Stali sa prípady, že povolanie do armády prišlo ako trest za riadenie "pod vplyvom".

V Zakarpatí pri hraniciach s Maďarskom a Slovenskom sa organizuje množstvo festivalov. Jeden z nich sa koná na horských lúkach v Karpatoch. "Je to strenutie hippies. Samozrejme, je tam veľa narkotík. Už na prvej lúke narazíte na dym, ktorý rozhodne nie je z ohníčkov. Predtým sem polícia nechodila," poznamenal Roman z Kyjeva. "Na druhej lúke zrazu okolo nás prebehol jeden z účastníkov a kričal: 'Ekosexuáli, zjednoťte sa! Oni prišli!' Všetci sa chechtali, ale v tom uvideli vojakov a políciu. Vyliezli do hôr, aby nám rozdali povolávacie rozkazy!" dodal s tým, že sám dal prednosť úteku do lesa.

Za tisícku sa spisy stratia

Polícia a vojenská správa prípad nekomentovali.

Roman tvrdil, že sa na začiatku vojny hlásil do pluku Azov, ale odmietli ho, pretože má ploché nohy a chýba mu jedna oblička. V Zakarpatí si to nemuseli všimnúť.

Dvadsaťosemročný Makar sa bojovať nechystá. Vojak je podľa neho povolanie ako každé iné a ľudia by si ich mali zvoliť vedome, hoci zúri vojna. Sám má "iné životné plány". Na začiatku marca odviezol ženu, matku a babičku z Kyjeva do zakarpatského mestečka Usť-Čorna. Tam mu poradili, nech auto s kyjevskými značkami schová do garáže a sám nevychádza na ulicu, pretože Kyjevania to nemajú radi a miestna domobrana, úradníci a ich príbuzní sa chopili rozdávania povolávacích rozkazov s mimoriadnym nadšením.

Čosi podobné sa podľa dvadsaťšesťročného Dmytra z Kyjeva dialo v Ľvovskej oblasti. Spolu s bratom znervózneli, keď z pootvorených dverí na vojenskej správe počuli hlas lekára z povolávacej komisie: „Ak neskolaboval priamo, tu, má ruky a nohy, tak je spôsobilý!"

Dmytrovho brata a otca tu odviedli k domobrane, ale o deň neskôr sa dozvedeli, že za tisíc dolárov je možné ich spisy "stratiť". Roman, Makar a Dmytro neslúžia v armáde na základe zákonných dôvodov.

Porušenie zákona?

Advokát Rastislav Kravec vysvetľuje, že pri mobilizácii môže dôjsť k mnohým prípadom porušenia zákona. Ten síce nezakazuje odovzdať povolávací rozkaz v nákupnom stredisku či v bare, ale najskôr sa tak porušuje zákonom stanovená procedúra, podľa ktorej vojenské správy majú vopred vedieť, koho a kedy povolajú.

Chaotické povolávanie do armády kritizujú aj mnohí vojaci. Jeden z dobrovoľníkov sa pozastavil nad tým, že na fronte hynie intelektuálna elita, najlepší z najlepších, ale medzitým do armády povolávajú ľudí s problémami a závislosťami. "Brániť vlasť je česť, a nie trest. Ozbrojené sily, brániace vlasť pred Rusmi, nie sú nápravným zariadením pre zločincov," myslí si Borys Chmelevskyj.

Podobný názor medzitým prejavil aj minister obrany Oleksij Reznikov. Naopak námestník ministra vnútra Jevhen Jenin si myslí, že na doplnenie armády majú poslúžiť ľudia porušujúci zákaz vychádzania a zabávajúci sa na plážach a večierkoch, zatiaľ čo druhí bojujú.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá