Fenomén denníka Anny Frankovej: Od prežitia ju delil len mesiac, veľký sen sa jej splnil až po smrti

TA3 ČTK
25.6.2022 07:00

Židovské dievča pôvodom z Nemecka si začalo denník písať v 13 rokoch v úkryte v Amsterdame, potom bol úkryt pravdepodobne prezradený. Ani nie šestnásťročná Anna zahynula v marci 1945 v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, ktorý o mesiac neskôr oslobodili. Denník vyšiel prvýkrát pred 75 rokmi, 25. júna 1947.

Fenomén denníka Anny Frankovej: Od prežitia ju delil len mesiac, veľký sen sa jej splnil až po smrti
Twitter/Anne Frank House

Denník obsahuje spomienky, úvahy, nenaplnené túžby aj každodenné zážitky dievčaťa. Nie je veľa kníh, ktoré by sa dočkali toľkých vydaní a prekladov, a ktoré by tak hlboko otriasli svedomím Európy. Denník má niekoľko verzií. Autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárne vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy navyše odstránil sexuálne názory mladej autorky. Jej otec zase nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou ženou. Až neskôr vyšli zápisky kompletné.

Originálne záznamy svojej dcéry odkázal Otto Frank v závete Holandskému štátnemu ústavu pre vojnovú dokumentáciu v Amsterdame. Denník bol preložený do viac ako 70 jazykov a predalo sa ho vyše 30 miliónov kusov a inšpiroval množstvo divadelných hier a filmov. Slovensky prvýkrát vyšiel v roku 1956. Dom na amsterdamskej ulici Prinsengracht, kde sa Anna s rodinou ukrývala, navštívilo v roku 2019 1,3 milióna ľudí.

Anna sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina utiekla do Holandska.

Prežil len otec

"Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: najskôr vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda," opisuje Anna začiatok zlých časov v polovici roka 1940. Úkryt v zadnej časti amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma založená Ottom Frankom, budovali jej prezieraví rodičia viac ako rok. Potom, čo hrozba transportov začala byť aktuálna, sa rodina Frankových 5. júla 1942 do úkrytu presťahovala a v izolácii prežila viac ako dva roky. K nim sa pripojila rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár, dokopy osem ľudí.

V auguste 1944, keď bol úkryt prezradený, boli jeho obyvatelia transportovaní do koncentračných táborov a rovnaký osud stretol aj dvoch mužov, ktorí štvancom pomáhali. Až na otca Anny, všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anna a Margot boli poslané do Bergen-Belsenu, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus. O mesiac neskôr tábor oslobodila britská armáda.

Posledné riadky napísala Anna tri dni pred zatknutím. "Vidím, ako sa svet pomaly mení na pustinu. Cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď vzhliadnem k nebu, pripadá mi, že sa všetko nejako obráti k lepšiemu, že táto hrôza skončí, že sa vráti pokoj a mier," napísala napríklad v júli 1944.

Denník, ktorého autenticitu niekedy spochybňujú popierači holokaustu, našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovcom v najhorších časoch. Tie denník odovzdali po vojne Ottovi Frankovi. Otec Anny, ktorý sa vrátil do Amsterdamu z Osvienčimu, zomrel v roku 1980.

Denníkov je viac

Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, nacistom prezradila úkryt upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zasa tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka. Múzeum, ktoré sa venuje odkazu jednej z najznámejších obetí holokaustu, ale uviedlo, že je možné, že osem ľudí, ktorí sa v budove dnešného múzea ukrývali od júla 1942, nikto neudal. Na úkryt mohla nacistická okupačná správa prísť len náhodou pri razii, ktorá súvisela s vyšetrovaním okolo nelegálnej práce či falšovania prídelových lístkov.

Existuje aj niekoľko ďalších podobných denníkov. V roku 2006 vyšiel denník českého dievčaťa Věry Kohnovej, ktorá je niekedy predstavovaná ako "česká Anna Franková". Tiež zápisky židovského chlapca Otta Wolfa, ktorý bol spolu s ďalšími mužmi zavraždený nacistami v obci Zákřov. Známe sú aj terezínske denníky Petra Ginza, ktorý zahynul v Osvienčime, a ktorého meno sa stalo svetoznámym, keď si jeho kresbu Mesiaca vzal do vesmíru prvý izraelský kozmonaut Ilan Ramon, ktorý vo februári 2003 zahynul s celou posádku raketoplánu Columbia. Leningradská školáčka Táňa Savičevová si počas nemeckej blokády Leningradu, zapisovala dáta úmrtí všetkých členov rodiny, až nakoniec v júli 1944 zomrela v štrnástich rokoch v dôsledku prežitých útrap.

Príbeh Anny Frankovej sa dotkol a inšpiroval milióny ľudí po celom svete. Jej príbeh bol vyrozprávaný cez rôzne platformy. Vo forme denníka, ktorý sa stal jednou z naslávnejších a najpredávanejších kníh v histórii. Vyšli mnohé filmové adaptácie a divadelné hry. Najnovším prírastkom v kinematografii je animovaný film Kde je Anna Franková z roku 2021. Hlavnou postavou je Kitty, Annina imaginárna kamarátka, ku ktorej sa prihovárala skrz svoj denník. Kitty sa preberie v dnešnom Amsterdame a hľadá Annu, pretože netuší, čo sa s ňou stalo. Počas pátrania si uvedomuje, že svet, v ktorom žila Anna, sa až tak nelíši od toho dnešného.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok