Vývar z holuba, trhanie zubu bez narkózy a všade mŕtvolný zápach. Toto je Mariupol

ta3/hm; The Guardian
20.6.2022 06:00

Mesiac po tom, ako sa skončilo obliehanie oceliarní Azovstaľ pokračuje život obyvateľov ukrajinského Mariupola bez prístupu k základnej občianskej vybavenosti. Tí, ktorí tam zostali, sú odrezaní od vonkajšieho sveta s obmedzeným mobilným a internetovým pripojením.

Vývar z holuba, trhanie zubu bez narkózy a všade mŕtvolný zápach. Toto je Mariupol
Profimedia

"Bolo to tam horšie ako peklo. Nedá sa to ani opísať slovami," uviedol pre The Guardian 55-ročný Vladimir Korchma, ktorý žil celý život v Mariupole, kde pracoval ako mechanik v tamojšej fabrike. "Nemali sme žiaden plyn ani elektrinu. Len tí šťastnejší mali vodu," opísal. Z mesta odišiel na konci mája. Korchma, statný muž s prenikavými modrými očami, o tom hovoril pred centrom pomoci v Kyjeve pre ľudí, ktorí utiekli z Mariupola. Centrum, ktoré poskytuje jedlo a zabezpečuje ubytovanie, je ore všetkých prvým prístavom. 

Varia si na ohníkoch

Korchma vytiahol telefón a ukázal obrázky zničenej bytovky, tak ako iní jeho bývalí spoluobyvatelia z Mariupola, ktorí sa zúfalo snažia dokázať vplyv ruskej invázie na ich životy. "Toto bol náš domov," povedal ukazujúc na obrazovku. "Teraz sú z toho ruiny. Nikdy by som nebol veril, že budem ako 55-ročný bezdomovcom." Kontaktovať sa s bratom a ostatnými, ktorí zostali v Mariupole, je veľmi ťažké, no nie nemožné, uviedol. Poskytovateľ internetového a mobilného pripojenia Kyivstar zastavil dodávky na konci marca. Korchma uviedol, že jeho brat musel po signál kráčať až na okraj mesta.

Rusko zaplnilo informačné vákuum v Mariupole nákladiakmi s veľkoplošnými obrazovkami, ktoré umiestnili v meste. "Mobilný informačný komplex", ako ho Rusko nazýva, vysiela štátne správy a politické diskusie, kde vystupujú ľudia podporujúci inváziu. "Tie obrazovky umiestnili okolo námestí," povedala Katerina, ktorá nechcela byť bližšie predstavená, keďže sa od 6. mája nachádzala v pohraničnom meste Rostov-on-Don. "Keď sme moja mama a ja čakali v rade na jedlo a vodu, museli sme počúvať príbehy o tom, ako sme boli oslobodení od nacizmu," dodala.

Ruské štátne médiá oznámili, že nápis vítajúci ľudí v Mariupole už nesie farby ruskej vlajky. "Denacifikácia v Mariupole bola úspešná," napísal Vladimir Solovyov, jedna z hlavných tvárí ruskej štátnej televízie. Viacero správ z mesta, dokonca aj od tých, ktorí vojnu podporujú, vykreslili obraz Mariupola menej ružovo. Dokonca mesiace po tom, ako Kremeľ vyhlásil, že je blízko k úplnej kontrole mesta, sa ruským médiám nepodarilo zakryť to, čo sa udialo v Mariupole. "Občania zničeného Mariupolu varia vývar z holubov na ohníkoch na dvoroch," vysielala na konci mája z mesta štátom vlastnená ruská televízia NTV. Väčšina mesta nemala elektrinu a vodu, uvádzala správa. Zhoršujúca sa zdravotná situácia a nedostatok liekov všetko zhoršujú.

V bunkri s bolesťou zuba

Oleh uviedol, že krátko pred odchodom z mesta, 2. mája, priviezol mladšieho brata k zubárovi. Jeho súrodenec zažil ukrývanie sa v bunkri s týždne trvajúcou "agonickou" bolesťou zuba. Keď tam prišli, zistili, že zubárovi došli anestetiká. "Zubná infekcia sa mu šírila, musel niečo robiť. Vytrhol mu zub bez narkózy. Kričal a kričal," uviedol Oleh.

Keďže mŕtve telá ležia stále nepozbierané a s letom prišlo i teplejšie počasie, obávajú sa, že cholera a ostatné smrteľné ochorenia zabijú viac ľudí. "Smrad v meste bol intenzívny všade, kam ste sa pohli," povedala Katerina. Zverejnené videá na kanáli Telegramu s názvom "Mariupol Teraz", ktorý založili ukrajinský dobrovoľník na informovanie o meste, ukazuje znepokojivé scény. Na jednom z obrázkov, o ktorom sa uvádza, že bol nasnímaný pred pár dňami, vidno desiatky tiel ležať na parkovisku. Poradca ukrajinského starostu Mariupolu Petro Andryushchenko nedávno odhadol, že počas dvoch mesiacov bojov zahynulo 22-tisíc ľudí, pričom osoba, ktorá koordinuje pohreby v meste pre Guardian uviedla, že cifra by sa mohla blížiť k číslu 50-tisíc.

"Predstavte si koniec Sovietskeho zväzu, ale v päťkrát horšom zmysle," uviedla 54-ročná Tatiana, ktorá odišla z Mariupolu v apríli, ale bola v kontakte so svojou sestrou a matkou, ktoré tam zostali. Krátko po príchode proruských separatistov Tatiana povedala, že "okupanti" sľúbili miestnym, že im budú vyplatené dôchodky. Tatiana a ostatní však uviedli, že penzie vyplatili v meste len veľmi málo ľuďom. Proruskí separatisti namiesto toho nariadili, že o výhody môžu požiadať len tí, ktorí vymenili svoje ukrajinské pasy za ruské. Separatisti ešte skôr oznámili, že začali rozdávať ruské pasy v Chersone a Melitopole, teda v dvoch okupovaných mestách na západ od Mariupolu.

"Nekonečný prúd bolestí," takto opísala psychologička v poradenskom centre Anna Chasovnikova terapiu s tými, ktorí opustili Mariupol. "Jeden z najväčších problémov je, že ľudia nechcú prijať, že ich minulé životy sú navždy preč. Nevedia sa tešiť," hovorí Chasovnikova, ktorá sama odišla z mesta na úplnom začiatku vojny.

Nepredstaviteľné príbehy

Priznala, že hoci je skúsenou psychologičkou, často mala problém pomôcť pacientom, ktorí za ňou prichádzali s príbehmi "nepredstaviteľnými pre 21. storočie". "Čo poviete dievčaťu, ktoré vám hovorí, že jej otca vyhodili do vzduchu pred ňou počas jej narodeninovej oslavy?" spýta sa. Chasovnikova uviedla, že jej pacienti tiež ťažko rozumejú tomu, prečo krajina, ktorú mnohí v Mariupole, považovali za priateľského suseda "mohla také niečo urobiť"

Mariupol, ktorý sa nachádza len 60-kilometrov od ruských hraníc, je prevažne rusky hovoriace mesto, kde sú hlboké ekonomické aj rodinné väzby s Ruskom. "Nakoniec im poviem, že sú to činy schizofrenického prezidenta. A možno nemá zmysel sa tomu snažiť porozumieť." Centrum pomoci robilo aj denné terapie so zvieratami. V strede sedela jedna rodina a hladkala psa. "Deťom a rodičom to pomáha zabudnúť na minulosť aspoň na hodinu," uviedla Chasovnikova. V Mariupole zostáva asi 90-tisíc ľudí v porovnaní s predvojnovou populáciou, ktorá predstavovala 500-tisíc ľudí, z ktorých mnoho bolo príliš starých, aby odišli alebo nechceli opustiť ich domovy. "Ukrajinci sú veľmi naviazaní na svoj majetok," vysvetľuje Chasovnikova. "Niektorí z tých, ktorí zostali, len nechceli opustiť svoje domy." 

Nadia, bývalá koučka boxu v Mariupole, ktorá opustila Kyjev v marci, uviedla, že poznala niekoľko mužov, ktorí boli súčasťou jej skupiny v telocvični, ruskú armádu vítali a zostali. "Tak, teraz si to tam užívajte," uviedla.

Mechanika Korchmu a ostatných, ktorí sa presťahovali do Kyjeva, čaká dlhá a neistá budúcnosť. I keď povedal, že bol vďačný za byt, ktorý on a jeho rodina dostali v hlavnom meste, "túži" po dňoch, kedy sa bude môcť vrátiť do rodného mesta. "Mal som tam nejaký cieľ, vybudovali sme si tam život. Nebolo všetko bez chyby, ale fungovalo to," povedal. "Všetko nám vzali."

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok