Európsky parlament nemôže uvažovať o obnovení prístupových rokovaní s Tureckom, krajina neplnila svoje záväzky
Európsky parlament nemôže bez jasného a významného pokroku v reformách súvisiacich s EÚ uvažovať o obnovení prístupových rokovaní s Tureckom. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok v Štrasburgu prijali poslanci EP. Správa, za ktorú zahlasovalo 448 poslancov, 67 bolo proti a 107 sa zdržalo hlasovania, znamená odkaz pre Ankaru, že aj napriek opakovaným vyhláseniam Turecka o tom, že sa chce stať členom EÚ, krajina za posledné dva roky neplnila dôsledne svoje záväzky týkajúce sa prístupového procesu.
Poslanci privítali mierne zlepšenie celkových vzťahov medzi EÚ a Tureckom, najmä prebiehajúci dialóg na vysokej úrovni. Zároveň však zdôraznili, že táto posilnená spolupráca existovala súbežne s pravidelnými konfliktmi, keďže vzťahy Turecka so štátmi zo susedstva EÚ sú aj naďalej náročné.
Správa EP rovnako poukazuje na pokračujúce zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v Turecku. Poslanci upozornili na pretrvávajúci právny a administratívny tlak na občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov. V tejto súvislosti EP vyzval Európsku komisiu, aby poskytla dostatočné finančné prostriedky na prodemokratické úsilie v Turecku.
Poslanci privítali ochotu Turecka pôsobiť ako sprostredkovateľ vo vojne Ruska proti Ukrajine a zdôraznili zásadný význam dobrej spolupráce medzi EÚ a Tureckom v zahraničnej a bezpečnostnej politike v súčasných náročných časoch.
Správa EP oceňuje úsilie Turecka pokračovať v hosťovaní najväčšej populácie utečencov na svete, zo Sýrie, a berie na vedomie nepretržité poskytovanie finančných prostriedkov EÚ na pomoc sýrskym utečencov v Turecku, čo by podľa europoslancov malo zostať zachované aj v budúcnosti.
Europoslanci podporili návrh eurokomisie začať rokovania s Tureckom s cieľom aktualizovať obojstranne výhodnú colnú úniu, avšak varovali, že EP podporí konečnú dohodu len vtedy, ak budú splnené nevyhnutné demokratické podmienky v oblasti ľudských práv a základných slobôd, dodržiavania medzinárodného práva a dobrých susedských vzťahov.
Parlament zdôraznil, že v tejto fáze vzťahov nemôže zmeniť svoju pozíciu týkajúcu sa zmrazenia prístupových rokovaní s Tureckom v roku 2018. Podľa odkazu poslancov súčasná turecká vláda tým, že otvorene nerešpektuje záväzné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s prípadom Osmana Kavalu a ďalších ľudskoprávnych aktivistov, zámerne zmarila akékoľvek snahy o znovuotvorenie prístupového procesu.
V neposlednom rade europoslanci vyzvali tureckú vládu, aby sa "v dobrej viere" zaoberala žiadosťami Fínska a Švédska o vstup do NATO a zdržala sa vyvíjania neprimeraného tlaku v tomto procese.