Slovensko by malo podľa Korčoka vyjadriť Švédsku a Fínsku podporu. Verí, že ju odobrí aj parlament

Slovensko by malo vyjadriť Fínsku a Švédsku podporu pri vstupe do Severoatlantickej aliancie (NATO). Myslí si to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS), ktorý s týmto postojom pôjde na vládu. Verí, že podporu odobrí aj parlament a prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Korčok očakáva, že formálna žiadosť o vstup do Aliancie zo strany Švédska a Fínska je otázkou niekoľkých dní. Následne, po súhlase všetkých štátov NATO, by mali začať prístupové rokovania. V tejto súvislosti informoval, že Turecko zatiaľ nie je pripravené vysloviť súhlas, pričom zásadná výhrada z tureckej strany je podľa jeho slov v politických kontaktoch medzi vládami Fínska a Švédska a politickými predstaviteľmi Strany kurdských pracujúcich (PKK). "Ktorá je zaradená na zoznam teroristických organizácií jednak v EÚ, ale aj Spojených štátoch amerických," priblížil Korčok.

Zdôraznil, že prípadný vstup týchto krajín do Aliancie nie je agresívnou expanziou NATO, ale priamym dôsledkom agresie Ruska voči Ukrajine. "Na vstup nevyzýva Aliancia, preto to slovo expanzia, ktoré budete počuť v politike, v médiách, jednoducho nie je adekvátne," vysvetlil. Dodal, že ide o rozhodnutie dvoch suverénnych a samostatných štátov. "V ktorých sa tiež v priebehu niekoľkých týždňov zásadným spôsobom zmenila verejná mienka tak, že obidva štáty, Fínsko ako neutrálny štát a Švédsko ako štát, ktorý nie je viazaný vojenskými alianciami, sa tento štatút pod akútnym ohrozením, ktoré vnímajú, rozhodli zmeniť," skonštatoval.

Žiadosť o vstup do NATO zo strany týchto dvoch krajín je podľa neho jasným dôkazom, že neutralita ani individuálna obrana nie sú alternatívou. Poukázal pritom na to, že ide o dve krajiny, ktoré majú niekoľkonásobne vyššie výdavky na obranu, ako aj vyššie počty armád v porovnaní so Slovenskom. Obe krajiny sú podľa neho, ako členské štáty EÚ, tiež jasným príkladom toho, že to, čo môže EÚ ponúknuť, z hľadiska obrany nestačí.

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová v pondelok (16. 5.) oznámila, že Švédsko oficiálne požiada o vstup do NATO. Podobné vyhlásenie urobili v nedeľu (15. 5.) za svoju krajinu fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová. Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na rozhodnutie Fínska a Švédska vstúpiť do NATO uviedol, samotné členstvo týchto krajín v Aliancii nepredstavuje pre Rusko hrozbu, avšak varoval pred budovaním základní NATO alebo rozmiestňovaním vojenskej techniky.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá