Na svetlo citlivý „tetovací“ senzor by mohol merať látky v krvi
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 11. 5. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Pri liečbe pacientov s určitými ochoreniami, vrátane COVID-19, je dôležité monitorovať hladinu kyslíka v krvi. Nový podkožný senzor citlivý na svetlo poskytuje nový spôsob, ako to urobiť. Navyše by sa jedného dňa mohol použiť na meranie ďalších látok v krvi.
Technológia sa vyvíja na Tuftskej univerzite v Massachusetts a v súčasnosti má podobu tenko-vrstvového disku, ktorý je menší ako americký cent. Senzor sa chirurgicky vkladá pod vrchné vrstvy kože, niečo ako tetovanie. Fólia sa skladá z priepustného gélu, ktorý sa skladá najmä z fibroínu, čo je bielkovina pochádzajúca z hodvábu. Fibroín je nielen biologicky odbúrateľný a biokompatibilný, ale nemení ani chemické vlastnosti látok, ktoré sa doň pridávajú.
V tomto prípade je takouto látkou zlúčenina známa ako PdBMAP, ktorá po vystavení blízkemu infračervenému svetlu žiari. Čím väčšie je množstvo kyslíka v bezprostrednom okolí, tým kratšie trvá žiarenie. V závislosti od spôsobu výroby sa senzor neškodne rozpustí v tele v priebehu niekoľkých týždňov až jedného roka.
Pri testovaní technológie vedci vložili senzor do kože potkanov a potom cez kožu hlodavcov na toto miesto svietili svetlom blízkym infračervenému spektru. Senzor reagoval žiarením, pričom trvanie žiarenia presne vyjadrovalo hladinu kyslíka v intersticiálnej tekutine, ktorá ho obklopuje. Hladina kyslíka v tejto tekutine odráža hladinu kyslíka v krvi.
Hoci okysličenie krvi sa už dá neinvazívne merať pomocou pulzného oxymetra, tím dúfa, že po ďalšom vývoji by sa technológia senzora mohla využiť aj na meranie množstva iných látok v krvi, ako sú glukóza, laktát alebo elektrolyty. V súčasnosti sa takéto merania musia získavať prostredníctvom vzoriek krvi alebo pripojením pacienta na zložité zariadenie.
„Vieme si predstaviť mnoho scenárov, v ktorých môže byť senzor podobný tetovaniu pod kožou užitočný,“ povedal Thomas Falcucci, postgraduálny študent, ktorý zariadenie vyvinul. „Zvyčajne je to v situáciách, keď je potrebné niekoho s chronickým ochorením dlhodobo monitorovať mimo tradičného klinického prostredia. Potenciálne by sme mohli sledovať viacero zložiek krvi pomocou sústavy senzorov pod kožou.“
Výskum je opísaný v článku, ktorý bol nedávno uverejnený v magazíne Advanced Functional Materials.
