Prvýkrát sa v ľudskom krvnom obehu našli plastové častice
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 25. 3. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vedci naďalej odhaľujú skutočný rozsah nášho problému so znečistením plastmi a čoraz viac sa kladie dôraz na ich potenciálne účinky na ľudský organizmus. Najnovšie poznatky v tejto oblasti pochádzajú od vedcov z Holandska, ktorí použili nové analytické nástroje na získanie prvých dôkazov o vstrebávaní plastových častíc do krvného obehu.
Keď sa plastový odpad, ako sú tašky a fľaše, dostane do životného prostredia, prírodné sily, ako sú oceánske prúdy, vietor a UV žiarenie, spôsobia jeho rozpad na menšie časti nazývané ako mikroplasty. A tie sú nesmierne problematické, pretože vedcom sťažujú sledovanie ich cesty životným prostredím a môžu ich pohltiť živé organizmy. Mikroplasty majú škodlivý vplyv nielen na morské živočíchy, ale v súčasnosti už je známe aj to, že sa dostávajú do ľudského tela.
Výskumný tím, ktorý sa podieľal na tejto novej štúdii, sa na to snažil nadviazať skúmaním potenciálnej prítomnosti plastov v ľudskej krvi. Na tento účel vedci navrhli novú metódu, ktorá zahŕňa použitie hmotnostnej spektrometrie na kontrolu ľudskej krvi na prítomnosť drobných plastových častíc.
Táto technika bola použitá na vzorky od 22 zdravých darcov, pričom vedci hľadali päť rôznych polymérov, ktoré sa považujú za stavebné prvky plastov. U troch štvrtín subjektov sa zistilo, že v krvi sa nachádzajú plastové častice, čo slúži ako prvý dôkaz, že tento materiál sa môže dostať do ľudského krvného obehu. Priemerná koncentrácia bola 1,6 mikrogramu na mililiter, čo predstavuje približne čajovú lyžičku plastu na každých 1 000 litrov vody.
„Teraz sme dokázali, že náš krvný obeh, naša rieka života, má v sebe plast,“ povedala Heather Leslie z Vrije Universiteit Amsterdam.
Vo vzorkách sa najčastejšie objavovali polyetyléntereftalát (PET), polyetylén a polyméry styrénu. Cesta plastov do krvného obehu „pravdepodobne vedie cez kontakt so sliznicou (buď požitím, alebo vdýchnutím),“ píšu vedci vo svojej práci s tým, že častice vo vzduchu s veľkosťou od 1 nanometra do 20 mikrometrov sa považujú za respirabilné.
Aký to má vplyv na ľudské zdravie? Štúdie preukázali, že plastové častice môžu mať toxické účinky na bunky a meniť ich tvar. Štúdie na myšiach tiež naznačujú, že môžu prenikať do krvnej bariéry mozgu a prispievať k vysokej hladine cholesterolu a srdcovým ochoreniam. O nebezpečenstvách spojených s absorpciou plastových častíc sa však treba ešte veľa naučiť, pričom autori tejto novej štúdie sa v ďalšom kroku snažia preskúmať, ako sa tieto častice môžu dostať z krvi do tkanív a orgánov.
„Tento súbor údajov je prvý svojho druhu a je potrebné ho rozšíriť, aby sme získali prehľad o tom, ako veľmi je znečistenie plastmi v tele človeka rozšírené a aké škodlivé môže byť,“ uviedla autorka štúdie Marja Lamoree. „Vďaka týmto poznatkom môžeme určiť, či vystavenie plastovým časticiam predstavuje hrozbu pre verejné zdravie“.
Výskum bol uverejnený v magazíne Environment International.
