Západ nie je raj. Tínedžeri utekajú z domu za ilúziou, k zúfalým rodičom sa vracajú sklamaní

TA3 ČTK hm
14.1.2022 06:00

Alma je zúfalá. Prinútila svojho dospievajúceho syna, aby odišiel za lepším životom do Európy, táto albánska matka však o ňom od tej doby nemá žiadne správy a trápia ju výčitky svedomia.

bulharsko grécko matka plač slzy (SITA)
SITA

"Tá starosť ma ničí, je to moja vina, ja som tá, ktorá ho dotlačila k odchodu. Kde je, čo robí?" pýta sa 38-ročná vdova a po tvári jej stekajú slzy. Aby prežila, pracuje ako upratovačka na radnici v Tirane, ale neváhala vložiť všetky svoje úspory do 16-ročného Arbena, aby mohol začiatkom decembra odísť autom do Nemecka s tromi mladými ľuďmi. "Je talentovaný, dobre spieva, mohol by chodiť do školy a mať život, aký som ja nikdy nemala," povedala agentúre AFP pod podmienkou anonymity.

Západ je pre nich rajom

O albánskych rodičoch, ktorí organizujú odchod svojich detí, často do Talianska, Nemecka alebo Francúzska, existuje iba málo údajov, a to napriek nebezpečenstvu a problémom, ktoré čakajú neplnoletých bez doprovodu v krajinách, kde neovládajú jazyk. Existujú tiež mladí ľudia, ktorí sami od seba utekajú do zahraničia pred neistotou alebo rodinnými problémami.

Albánci sa v roku 2020 dostali do prvej dvadsiatky v štatistikách neplnoletých, ktorí do Európskej únie cestujú bez sprievodu, ale zostávali ďaleko za mladými Afgáncami, Sýrčanmi a Pakistancami. Podľa odborníkov však ich príchod do EÚ výrazne spomalil koronavírus. Albánska polícia tiež uviedla, že brzdí odchody mladých ľudí, ktorí nemajú potrebné doklady, vrátane notársky overeného súhlasu rodičov. V období od januára do novembra minulého roka takto zabránila 309 neplnoletým vo vycestovaní v porovnaní s 239 neplnoletými za rovnaké obdobie v roku 2020.

Keď sa táto chudobná balkánska krajina v roku 1990 otvorila svetu po tom, čo bola hermeticky uzavretá paranoidnou diktatúrou, Západ pre ňu predstavoval únikovú cestu za lepším životom. Podľa oficiálnych štatistík ušlo za posledných 30 rokov z krajiny, kde je každý tretí mladý človek bez práce 1,7 milióna ľudí, teda 37 percent populácie. "Pre mnohých Albáncov je Západ stále rajom, ktorý vyrieši všetky ekonomické a sociálne problémy ich rodín. Ale to je veľká ilúzia," poznamenala sociologička z Tirany Drita Tetaová.

V 16 rokoch si to Florim, ktorý s AFP hovoril pod falošným menom, zažil na vlastnej koži. Do Francúzska odišiel v polovici októbra bez vedomia rodičov a domov sa vrátil o mesiac neskôr. "Celé to bolo ďaleko od raja z filmov a z fotiek na sociálnych sieťach. Je to vzdialené tomu, čo som si predstavoval," uviedol dojatý tínedžer svojej matke, babičke a otcovi, ktorí ho prišli privítať späť na letisku v Tirane. Keď sa jeho 36-ročná matka Manjola konečne dozvedela, kde sa nachádza, snažila sa ho dostať späť, podpísala i dokumenty, ktoré francúzske úrady vyžadujú pre návrat neplnoletého bez sprievodu. "Myslela som si, že by mohol skončiť medzi zlými ľuďmi a vydať sa zlou cestou," uviedla.

Korisť pre mafiánske organizácie

Alain Bouchon, ktorého združenie vo východnom Francúzsku prijalo za posledných 12 mesiacov asi 300 neplnoletých, vrátane 13 Albáncov, potvrdzuje, že ich život nie je jednoduchý. Sú ubytovaní v centrách s "ľuďmi z rôznych prostredí", čo podľa neho môže byť "pre mladého Albánca, ktorý prichádza so silným putom k svojej krajine a rodine, skutočný šok." " Niektorí sú tu tiež pre to, že ich sem dotlačili rodičia, a odmietajú akýkoľvek integračný projekt. Zapájajú sa do drobnej kriminality a stávajú sa ľahkou korisťou pre rôzne mafiánske organizácie," uviedol.

Hadija Uruçiová z Domenu z hornatého severu Albánska s plačom rozpráva o tom, ako zabila svoju materinskú lásku, keď nechala svoje štyri deti v Belgicku. "Zabila som ju kvôli mojím deťom, je to veľká obeť, ale nemala som na výber," popísala. V roku 2015 utiekla so svojími štyrmi deťmi vo veku od dvoch do deväť rokov z Domenu pre vyhrážky, ktorým vraj čelila za to, že sa postavila proti otvoreniu kameňolomu. 

Úrady rodičom po šiestich mesiacoch v tábore v Belgicku odmietli azyl a oni sa zmierili s tým, že svoje deti nechajú u príbuzných. Dúfajú, že sa vrátia domov s titulmi z dobrých škôl, ale zatiaľ majú zlomené srdcia. "Deti sa veľmi dobre integrovali, v škole sa im darí," hovorí ich matka. "Západ nie je raj, ale v porovnaní s problémami v Albánsku je to stále malý raj," uviedla.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok