Za pacienta nula označili nesprávneho človeka. Mýty o HIV a AIDS prenasledujú infikovaných aj dnes
Pandémia HIV a AIDS pred 40 rokmi ohromila svet a do dnešného dňa tomuto nevyliečiteľnému ochoreniu podľahli milióny ľudí. Medzinárodnú paniku na začiatku sprevádzalo množstvo mylných informácií a stigma okolo ochorenia trvá až dodnes.
V 80-tych a začiatkom 90-tych rokov sa po svete rozšírila panika z dôvodu prepuknutia pandémie HIV a AIDSu. Dovtedy neznámy vírus však podľa vedcov vznikol a začal sa šíriť už o 50 rokov skôr, v Afrike, po mutácii vírusu typického pre šimpanzy. Na ľudí sa preniesol krvou po tom, ako tieto šimpanzy ľudia lovili. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je dnes viac ako 37 miliónov ľudí infikovaných vírusom HIV a od prepuknutia pandémie zomrelo na AIDS približne 35 miliónov ľudí.
HIV je skratkou pre vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Tento vírus napáda imunitný systém človeka a tým znižuje obranyschopnosť voči ochoreniam. AIDS je posledné štádium HIV infekcie, kedy človeku úplne zlyhá imunitný systém a telo nie je ďalej schopné brániť sa ani tým najjednoduchším ochoreniam. Veda však za posledné desaťročia pokročila tak, že HIV pozitívny pacient sa môže liečiť antiretrovírusovou liečbou a dožiť sa rovnakého veku ako zdravý človek. V roku 2008 dokonca lekári predstavili na konferencii prvého pacienta, Američana Timothyho Raya Browna, ktorému sa z HIV podarilo vyliečiť. Napriek vedeckým pokrokom, ktoré pomáhajú infikovaným ľuďom viesť relatívne normálne životy, existuje okolo HIV vírusu obrovská spoločenská stigma a viaže sa k nemu veľa mýtov a nepravdivých informácií.
Za pôvodcu obvinili nesprávneho človeka
V roku 1981 začali v USA hlásiť nezvyčajne vysoký výskyt zriedkavých a závažných foriem zápalu pľúc a rakoviny u mladých homosexuálnych mužov. O tomto ochorení si najprv lekári mysleli, že postihuje výlučne iba homosexuálov a tak mu dali názov GRID (Gay-Related Immune Deficiency), avšak do konca roka sa prvé prípady infekcie objavili aj u injekčných užívateľov drog. Nasledujúci rok tak ochorenie premenovali na AIDS, čiže syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Lekári v ten rok taktiež zistili, že infekcia môže byť sexuálne prenosná a spôsobuje ju HIV vírus. Až dva roky po prvých diagnostikovaných prípadov AIDSu lekári zistili, že vírus môže infikovať aj ženy počas nechráneného sexuálneho styku.
V marci 1984 štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) skúmala AIDS cez sexuálne styky gayov a bisexuálnych mužov. Graf priložený k článku sledoval prenos infekcie medzi 40 mužmi a označil jedného z pacientov ako „Pacient 0“. Toto označenie bolo nesprávne interpretované, pretože popis mal znamenať, že ide o pacienta, ktorý sa nachádza mimo štátu Kalifornia. Médiá však túto informáciu podali tak, že 31-ročný Kanaďan Gaëtan Dugas bol pôvodným prenášačom AIDSu v krajine, hoci samotná správa výskumného centra nič také netvrdila. V roku 1987 novinári označili vtedy už zosnulého Dugasa za sociopata, ktorý úmyselne nakazil svojich sexuálnych partnerov.
V skutočnosti pred jeho smrťou Dugas poskytol vedcom cenné informácie, keď im povedal, že v predchádzajúcich troch rokoch mal 750 sexuálnych partnerov. Nešlo ani o nezvyčajné číslo, keďže podľa výskumov až 65 percent mužov žijúcich v Los Angeles v tom čase uviedlo, že mali počas života viac ako 1000 sexuálnych partnerov. Spoločenské tabu, ktoré obklopovalo homosexuálne vzťahy však zapríčinilo, že veľká časť stykov sa odohrala anonymne, takže infikovaní pacienti nevedeli úradníkom uviesť mená. Dugas však poskytol 72 mien, čo vedcom pomohlo vystopovať široké spektrum ľudí infikovaných vírusom HIV.
Obviňovanie "inakších" – či už cudzincov, ľudí inej orientácie, náboženstva či etnika – často slúžilo na vytvorenie pomyselných obetných baránkov, ktorí sú zodpovední za všetky zlyhania a nedostatky spoločnosti. Kríza AIDSu v USA nebola odlišná, čo dokazuje aj hanobenie a demonizovanie Gaëtana Dugasa. Treba si uvedomiť, že v tom čase bola epidémia rozšírená jednotlivcami, ktorí nemali ani potuchy, že takáto choroba existuje, že sa ňou nakazia a že ju prenášajú aj na ostatných. Dugasovo meno sa definitívne očistilo až v roku 2016, po novej genetickej analýze uložených vzoriek krvi, kedy vedci vyhlásili, že Dugas jednoznačne nepriniesol HIV do Spojených štátov a nebol pacientom nula.
HIV sa neprenáša dotykom s infikovanou osobou
Ľudia infikovaní HIV vírusom sa často vo svojom okolí stretávajú s opovrhnutím a spoločenskou izoláciou, ktoré často pramenia z nedostatočnej informovanosti. Napriek tomu, že niektoré skupiny ľudí sú náchylnejšie k nákaze HIV, týmto ochorením sa môže infikovať ktokoľvek bez ohľadu na pohlavie, etnickú príslušnosť alebo sexualitu. Vírus sa nemusí prenášať len pohlavným stykom, často sa ľudia nevedomky nakazia zdieľaním ihiel alebo sa vírus prenesie z matky na dieťa. Zaznamenané sú aj prípady, kedy sa človek nakazil pri transfúzii krvi. Človek sa však vírusom nenakazí dotykom rúk či tým, že s infikovaným pacientom trávi čas v spoločnej miestnosti. Aj bozkávanie je bezpečné, ak partneri nemajú afty alebo malé ranky vnútri úst.
Prvého decembra si už od roku 1988 celý svet pripomína Deň boja proti AIDSu. Okrem spomienky na obete, ktoré tejto chorobe podľahli, si pripomíname aj dôležitosť prevencie a osvety v oblasti prenosu HIV vírusu. Stigmy okolo HIV, najmä tie založené na mýtoch, totiž môžu mať negatívny dopad na ľudí žijúcich s týmto ochorením. Môžu viesť k predsudkom a diskriminácii v rôznych oblastiach života vrátane zdravotnej starostlivosti, zamestnania, bývania či romantických alebo kamarátskych vzťahov.
Napriek tomu, že byť HIV pozitívny sa už v dnešnej dobe nerovná trestu smrti, prevencia je nevyhnutná a môže zabrániť prípadnej nákaze. Chránený a bezpečný pohlavný styk, používanie sterilných ihiel i v prípadoch, že ide o piercing alebo tetovanie, sú overenými spôsobmi, ktoré môžu človeka pred nákazou ochrániť. V prípade častého striedania sexuálnych partnerov je dôležité aj testovanie na HIV, ktoré môže predísť neželanému šíreniu infekcie na iných ľudí.