Boreout syndróm nie je vyhorenie. Diagnózou nuda v práci trpí polovica zamestnancov
Ak ste počuli o syndróme vyhorenia, nie je to to najhoršie, čo vás v rámci kariéry môže postretnúť. Oveľa horší, a žiaľ, i častejší je syndróm nudy, ktorým trpí až polovica zamestnaných.
Ak si tento a naše ďalšie články pravidelne čítate v práci, máte našliapnuté na problém, ktorý dostal dokonca novodobú diagnózu. Tou je boreout syndróm, ktorý hovorí o nude počas pracovnej doby a je oveľa častejší, než by ste čakali.
Frustrácia a nuda
Negatívne pocity pri vykonávaní práce ako frustrácia, demotivácia alebo nuda sú civilizačnou chorobou dneška. Je mnoho pozícii, na ktorých sa zamestnanci necítia dostatočne plnohodnotní, zmysluplní a najmä vyťažení.
Na druhej strane, ak si hovoríte, že by sa vám páčilo celý deň sa flákať a ešte aj za to dostávať plat, môžete si gratulovať. Vaše psychické zdravie je minimálne v oblasti kariéry v takomto prípade v úplnom poriadku.
Burnout vs. boreout
Syndróm vyhorenia je, čo sa pojmu týka, oveľa známejší. Ide o stav, kedy ste tak ponorení do práce a tá vás natoľko pohlcuje, až vám z toho, s prepáčením, prepne. Medzinárodne ho poznáme ako burnout. Lenže je dokázané, že s touto diagnózou sa stretávajú len 3 percentá zamestnancov, kým s nudou na pracovisku aktuálne až 32 percent.
Preto v roku 2007 oficiálne vznikol pojem bornout, ktorý zaviedli dvaja Švajčiari - Philippe Rothlin a Peter R. Werder. Neboli to žiadni lekári ani vedci, ale bežní obchodní zástupcovia, ktorí sa denne stretávali s tým, ako sa iní zamestnanci necítia vyťažení a nudia sa počas pracovnej doby. A taká nuda je cestou do pekla.
Pojem boreout, teda syndróm nudy v práci, po prvýkrát pomenovali v roku 2007 dvaja švajčiarski obchodníci.
Z krátkodobého hľadiska môže byť nuda efektívna a vďaka nečinnosti prídete na kreatívne nápady, ako sa zamestnať. Z dlhodobého pohľadu však vedie k depresii a pocitu menejcennosti, ktorý nedokážete vykompenzovať ani v prípade, že máte pestrá osobný život. Skrátka, človek sa potrebuje cítiť naplnene aj v zamestnaní.
Keď ste dlhodobo nečinní, vedie to, paradoxne, k ešte väčšej nečinnosti. A tak je vám aj najmenší úkon zaťažko a musíte sa k nemu nútiť, dokonca premáhať celé minúty či dokonca hodiny.
Ohrození mileniáli
Keďže ide o novodobú diagnózu, je normálne, že ňou trpia aktuálne mladí ľudia, maximálne stredné ročníky. Ak ste sa narodili medzi rokmi 1980 až 2000, patríte do ohrozenej skupiny. Mileniáli totiž dokážu svoju prácu vykonávať efektívne, a tak im zaberá menej času. Zároveň si uvedomujú svoj intelekt, a preto chcú pracovné výzvy, nie monotónne zadania.
Ak ste sa narodili medzi rokmi 1980 až 2000, patríte do ohrozenej skupiny, ktorú syndróm nudy v práci postihuje najviac.
Najhoršie je, ak pracujete na zastaralej pozícii, ktorá mala pracovné úlohy rozrátané na celodenných osem a pol hodiny, pritom pri novodobej technológii a trochu šikovnom človeku, vám povinnosti zaberú sotva polovicu času.
Iné ročníky sa v práci podľa štatistík nudia desať a pol hodiny týždenne, ale zamestnanci narodení na prelome tisícročí pociťujú ničnerobenie až polovicu každého pracovného dňa. Prieskumy dokonca ukazujú, že keď sa niekto cíti takto nenaplnení, ide radšej v 39 percentách na „péenku“, pretože doma môže robiť niečo zmysluplnejšie.