Je to neospravedlniteľné, odsudzuje Macron masaker Alžírčanov spred 60 rokov
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu odsúdil ako "neospravedlniteľný" zákrok parížskej polície proti protestu Alžírčanov, ktorý sa odohral v roku 1961 a ktorého rozsah francúzske úrady celé desaťročia tajili.
Ako uviedla agentúra AFP, pri príležitosti 60. výročia krviprelievania Macron vo svojom vyhlásení uviedol, že v noci 17. októbra 1961 boli pod velením smutne známeho parížskeho policajného prefekta Mauricea Papona spáchané zločiny.
Zabitých bolo niekoľko desiatok demonštrantov a "ich telá boli hodené do rieky Seiny," uvádza sa vo vyhlásení prezidenta Macrona, ktorý si v sobotu v Paríži uctil pamiatku týchto obetí. Ich presný počet nebol nikdy zverejnený a niektorí aktivisti sa obávajú, že o život prišlo možno až niekoľko stoviek ľudí.
Podľa Macrona treba "priznať fakt, že zločiny spáchané v tú noc pod vedením Mauricea Papona sú pre republiku neospravedlniteľné." Konštatuje tiež, že táto tragédia bola popieraná alebo skrývaná.
Alžírčania chceli nezávislosť
Ako informovala agentúra AFP, spomínaný protest Alžírčanov v uliciach Paríža sa konal v poslednom roku čoraz násilnejších pokusov Francúzska o udržanie si Alžírska ako svojej kolónie. Alžírski militanti podporujúci nezávislosť svojej krajiny v reakcii na tlak z Paríža podnikali útoky v kontinentálnom Francúzsku.
Na proteste bolo vtedy 40-tisíc ľudí
Dňa 17. októbra 1961 alžírsky Front národného oslobodenia zvolal do centra Paríža zhromaždenie, na ktoré prišlo okolo 40-tisíc ľudí vrátane žien a detí. Zhromaždenie bolo reakciou na prísny zákaz vychádzania, ktorý sa vzťahoval na miestnych Alžírčanov v snahe zabrániť podzemnému hnutiu odporu zbierať finančné prostriedky po množstve smrteľných útokov na francúzskych policajtov.
Polícia proti demonštrantom zakročila, pričom podľa informácií alžírskych zdrojov zahynulo asi 200 ľudí a 400 zostalo nezvestných; podľa oficiálnej bilancie pritom údajne zahynuli dvaja Alžírčania a dvaja policajti boli zranení strelnou zbraňou. Podľa výpovedí očitých svedkov v tú noc polícia hádzala Alžírčanov do Seiny, iných našli obesených v lesoch v okolí Paríža.
Policajným prefektom Paríža bol vtedy Maurice Papon, ktorý bol v 80. rokoch odhalený ako spolupracovník nacistov a obvinený zo zločinov proti ľudskosti - šlo o deportácie stoviek židov z prefektúry Bordeaux počas druhej svetovej vojny. Odsúdený bol desať rokov väzenia, z ktorého však bol neskôr zo zdravotných dôvodov prepustený.
Macron si uctil pamiatku minútou ticha
AFP poznamenala, že Macron si v sobotu položením venca a minútou ticha uctil pamiatku alžírskych obetí. Stalo sa tak na nábreží Seiny v meste Bezons na okraji Paríža, kde sa protestný pochod pred 60 rokmi začal. Jeho komentár k udalostiam i konštatovanie, že šlo o zločin, ide za rámec vyhlásení jeho predchodcu v úrade Francoisa Hollanda, ktorý v roku 2012 uznal, že protestujúci Alžírčania boli "zabití počas krvavých represií", uviedla AFP.
Formálne ospravedlnenie však od Macrona - podľa očakávania - nezaznelo. Rovnako nevystúpil ani s verejným prejavom - Elyzejský palác vydal iba písomné vyhlásenie, konštatovala AFP.
Dodala, že Macron, ktorý je prvým francúzskym prezidentom narodeným po koloniálnej ére, si historické zmierenie a nadviazanie moderných vzťahov s bývalými kolóniami vytýčil ako jednu z priorít.
Macron pod paľbou kritiky
Jeho krajne pravicoví - možní - oponenti v budúcoročných prezidentských voľbách - Marine Le Penová a Éric Zemmour - sú veľkými kritikmi Macronových snáh o priznanie chýb alebo prejavy pokánia za zločiny v minulosti.
Historik Emmanuel Blanchard však pre agentúru AFP uviedol, že Macronov komentár udalosti spred 60 rokov považuje za "pokrok". Ocenil, že Macron v ich hodnotení zašiel ďalej ako Hollande. Spochybnil však prístup, keď za zodpovedného za vývoj udalostí je označovaný len Papon: poukázal totiž na to, že vtedajší premiér Michel Debré a prezident Charles de Gaulle tiež niesli zodpovednosť za utajovanie tragických udalostí a na základe ich rozhodnutia bol Papon šéfom parížskej polície až do roku 1967.