„Reverzná vakcína“ trénuje imunitný systém, aby neútočil na lieky
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 1. 10. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Imunitný systém je silnou zbraňou, ktorá nás chráni pred nebezpečnou infekciou, ale niekedy môže byť až príliš horlivý a útočiť na veci, ktoré sa nám pokúšajú pomôcť. Jedného dňa by však mohla pomôcť nová predklinická liečba, ktorá by pomocou takzvanej „reverznej vakcíny“ naučila imunitný systém ignorovať konkrétne lieky alebo molekuly.
Napriek všetkej svojej ochrannej sile môže imunitný systém omylom podnietiť útoky na neškodné molekuly, proteíny alebo enzýmy v liekoch či potravinách, čo môže viesť k alergiám alebo k zníženiu účinnosti liečebných postupov. Inokedy môže začať útočiť na bunky v našich telách a spúšťať celý rad autoimunitných chorôb.
Ak teda očkovanie posilňuje reakciu imunitného systému na konkrétny cieľ, mohol by byť tento proces „obrátený“, aby sa vytvorila tolerancia voči veciam, ktoré sú pre organizmus prospešné? To sa v novej štúdii rozhodli preskúmať vedci z Buffalskej univerzity.
Tím sa zameral na dve špecifické choroby, ktorých liečbu často bráni imunitný systém. Hemofília A je stav, keď sa krvné zrazeniny nevytvárajú správne a liečba zahŕňa činidlá na zrážanie nazývané ako Faktor VIII, ktoré však môže imunitný systém deaktivovať. Pompeho choroba je medzitým zriedkavou genetickou poruchou, ktorá oslabuje svaly v dôsledku nedostatočného množstva enzýmu nazývaného ako GAA. Pomôcť môže náhradná enzýmová terapia, teda pokiaľ imunitný systém na tieto enzýmy nezaútočí, čo sa deje takmer vo všetkých prípadoch.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že mastná kyselina nazývaná ako Lyso-PS by mohla pomôcť. Zdá sa, že keď sa mastné kyseliny podávajú spolu s terapeutickými proteínmi, pomáhajú imunitnému systému tolerovať liečivo. V novej štúdii tím z Buffalskej univerzity vyvinul nanočasticu Lyso-PS, ktorá mala správnu veľkosť a správne vlastnosti, aby ju bunky ľahko zachytili.
Tím potom testoval kombináciu na myších modeloch s Hemofíliou A a Pompeho chorobou, pričom laboratórnym zvieratám poskytol nanočastice spolu s bežnými terapeutickými proteínmi. Zistilo sa, že nanočastice úspešne zabránili 75 percentám hemofilných myší vo vytváraní protilátok proti proteínu Faktora VIII, zatiaľ čo väčšina myší s Pompeho chorobou tiež exprimovala výrazne nižšie hladiny anti-GAA protilátok. Obe liečby fungovali dobre, keď boli podávané buď intravenózne alebo orálne.
Vedci tvrdia, že tento druh liečby môže byť nielen účinný proti dvom testovaným chorobám, ale môže byť nakoniec rozšírený aj na alergie, autoimunitné poruchy či iné liekové terapie. Tím hovorí, že namiesto pokusu o zvrátenie protilátok proti lieku, čo je veľmi náročné, môže byť účinnejšou stratégiou klinická liečba, ktorá priamo zabráni tvorbe protilátok. Ich prístup je založený na zdôvodnení, že predbežná expozícia proteínu v prítomnosti Lyso-PS učí imunitný systém nevytvárať reakciu.
Výskum bol publikovaný v magazíne Scientific Reports.
