Analytik Púchly: Pandémia je stále nepredvídateľná. Je dobré, že máme rezervu
Pandémia koronavírusu tvrdo zasiahla aj slovenský rozpočet a jeho plánovanie. Výdavky rezort financií odzrkadlil v novele štátneho rozpočtu. Navýšil ho o takmer štyri miliardy eur. Nezaobišlo sa to ale bez problémov. Proti sa postavila koaličná SaS a na poplach bili aj odborníci. Vyrovnaný rozpočet sa nám čoraz viac vzďaľuje.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu budú tento rok vyššie až o 3,74 miliardy eur. Dosiahnu tak 27,6 miliardy eur. Rovnako ako výdavky sa zvýši aj plánovaný schodok rozpočtu. Stúpne z necelých 8,1 miliardy eur až na 11,8 miliardy eur. Plánovaný schodok verejných financií zvýšením rozpočtu stúpne zo 7,44 % výkonu ekonomiky na zhruba 10 % HDP. Verejný dlh Slovenska už na konci vlaňajška prekročil 60 % HDP.
„Vplyv pandémie je väčší ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte na rok 2021. Boli teda objektívne dôvody, prečo táto revízia rozpočtu bola potrebná. V rozpočte bola na pandémiu vyčlenená jedna miliarda a v súčasnosti odhadujeme, že bude potrebných 2,7 miliardy. Rozpočet navyše predpokladá aj tretiu silnú vlnu na jeseň tohto roka,” hovorí výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek upozorňuje na to, že druhá vlna pandémie sa posunula viac do roka 2021, ako sa predpokladalo v máji a júni 2020. „To nám spôsobilo posun výdavkov na pandémiu. V roku 2020 skončil rozpočet s deficitom nižším o 4,1 miliardy, ako sa plánovalo. Z toho 3,7 miliardy sme mali použiť v roku 2021,” vysvetľuje Marcel Klimek.
Zvýšenie rezervy na výdavky súvisiace s pandémiou ochorenia Covid-19 predstavuje ešte o 294,9 milióna eur viac, teda spolu 2,7 miliardy eur. Medzi plánovanými položkami na navýšenie boli aj niektoré sporné. Napríklad pridelenie 353 miliónov eur dvom štátnym železničným firmám. Podľa Ministerstva financií ide o dohodu o splatení starých dlhov výmenou za to, že železničné firmy začnú dodržiavať sľuby, ktoré dávajú vláde.
„Pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2021 sa vychádzalo z údajov a prognóz, ktoré zohľadňovali negatívne dôsledky pandémie ochorenia Covid-19. V štátnom rozpočte na rok 2021 bola rozpočtovaná rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia Covid-19 v sume 1,04 miliardy eur. V dôsledku nepriaznivého vývoja situácie na Slovensku súvisiaceho s pandémiou sú však prostriedky tejto rezervy vyčerpané. Cieľom návrhu zákona je preto zabezpečiť dofinancovanie opatrení zameraných na zmiernenie negatívnych následkov pandémie v roku 2021, ako aj ďalších výdavkov štátneho rozpočtu," zdôvodnilo Ministerstvo financií.
Analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly upozorňuje na to, že situácia okolo pandémie Covid-19 je stále nepredvídateľná. “Myslím si, že je dobre, že v rozpočte vznikla rezerva. V minulosti bolo bežným javom skôr to, že rozpočty boli podhodnotené a potom nás na konci roka čakali nepríjemné prekvapenia. Stále nám však chýba konkrétny nárys konsolidačného plánu,” hovorí Púchly a upozorňuje na to, že nie je dobré, aby diskusia o rozpočte prebiehala v skrátenom legislatívnom konaní.
Hrozí nám však kvôli enormnému navyšovaniu rozpočtu tzv. grécka cesta? Podľa Viktora Novysedláka sa na Slovensku v roku 2020 a 2021 v porovnaní s inými európskymi štátmi nestalo nič výnimočné z pohľadu nárastu deficitu a dlhu. „Na jednej strane netreba gréckou cestou strašiť, pretože jednotlivé vlády aj Európska komisia lepšie kontrolujú, akým spôsobom sú vykazované národné účty a rozpočty. Na druhej strane o konsolidácii verejných financií prebieha diskusia od poslednej krízy a je to niečo, čo je vždy dva roky pred nami. Na Slovensku chýba politická vôľa tú konsolidáciu dotiahnuť,” dodáva Púchly.
Ten upozorňuje na to, že Slovensko čakajú problémy s udržateľnosťou dôchodkového systému. „Bavíme sa o masívnych sumách. Musíme byť pripravený na demografickú krízu, o ktorej už teraz, dekády dopredu, vieme, že príde.”
Pozrite si celú reláciu Investujeme.