V4 má za sebou prvé osobné rokovanie, štátnici hovorili o bezpečnosti
Predsedovia parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky majú za sebou prvé osobné rokovanie od vypuknutia pandémie. Predchádzajúce dve stretnutia sa pre hrozbu koronavírusu konali online. Hlavnými témami rozhovorov bola spoločná bezpečnosť, ale aj posilnenie úloh parlamentov pri formovaní Európy. Očkovaním vakcínou Sputnik V či zjednotením cestovateľských pravidiel sa štátnici nezaoberali.
Chcú sa podieľať na budúcnosti Európy
Predsedovia parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky sa zhodli, že národné parlamenty by mali mať významnú úlohu pri diskusii o budúcnosti Európy. Skonštatovali to po spoločnom piatkovom rokovaní na zámku Topacz neďaleko poľského mesta Vroclav. Poukázali na to, že členovia národných parlamentov sú zástupcami občanov a občania sa chcú podieľať na budúcnosti Európy.
Predsedníčka Sejmu Poľskej republiky Elžbieta Witeková priblížila, že na piatkovom rokovaní preberali závažné témy, ako obrana a bezpečnosť, ale napríklad aj vakcinácia proti ochoreniu Covid-19 a motivácia ľudí k očkovaniu. Dodala, že sa dotkli tiež otázky prijatia ďalších krajín do NATO či do Európskej únie. V druhej časti stretnutia sa venovali otázke nadchádzajúcej Konferencie o budúcnosti Európy. S predsedom Senátu Poľskej republiky Tomaszom Grodzkim sa zhodli, že s kolegami si vymenili názory na to, ako by mal vyzerať ďalší rozvoj Únie.
Vzhľadom na to, že parlamenty sú zástupcami ľudí, budú mať podľa nich kľúčovú úlohu pri tejto diskusii. Deklarovali, že sa chcú podieľať na čo najefektívnejších výsledkoch konferencie i v kontexte budovania sily EÚ ako miesta, kde sa všetci cítime bezpečne a kde sa dobre žije.
Kollár: Spolupráca je potrebná
Predseda Národnej rady SR Boris Kollár vníma diskusiu o budúcnosti Európy aj ako možnosť pozdvihnúť záujem o európske témy. Navrhuje, aby aspoň niektoré prierezové podnety od občanov a témy vychádzajúce z národných konferencií presadzovali v Bruseli zástupcovia parlamentov krajín V4 spoločne. Piatkové rokovanie podľa neho potvrdilo, že spolupráca krajín Vyšehradu je potrebná. "Mnohé náročné výzvy vieme zvládať ľahšie, ak máme dobrého partnera," poznamenal. Dodal, že na stretnutí diskutovali aj o regionálnych a globálnych výzvach, ako vplyv ozbrojených konfliktov, migrácia či zabezpečenie stability a bezpečnosti regiónov. "Novými bezpečnostnými hrozbami, ktorým krajiny V4 čelia, sa stali kybernetické útoky, dezinformačné kampane a hybridné operácie, aj zvýšené spravodajské aktivity. Som rád, že sme v týchto výzvach našli konsenzus," povedal s tým, že potvrdili podporu spoločným záväzkom v rámci NATO a EÚ.
Predseda Národného zhromaždenia Maďarska László Kövér to vidí podobne. Skonštatoval, že spoločné názory môžu ľahšie presadzovať spoločne. Zdôraznil i potrebu obracať pozornosť aj na otázku kultúrneho dedičstva a zachovanie si európskej totožnosti.
Predseda Senátu Parlamentu ČR Miloš Vystrčil v súvislosti s Konferenciou o budúcnosti Európy považuje za dôležité povedať si, "kde sa nachádzame, čo sa nám darí a čo nefunguje". "Zhodli sme sa, že práve národné parlamenty sú miestom, kde by mala prebiehať diskusia o budúcnosti Európy, aby sme mali pocit, že je to naša Európa," doplnil šéf Poslaneckej snemovne českého parlamentu Radek Vondráček. Vyjadril názor, že do diskusie a do toho, ako bude Európa vyzerať v budúcnosti, treba vniesť názory občanov. V tejto súvislosti uviedol, že parlamentný rozmer Vyšehradu je dôležitejší než rozmer exekutívny.
