EÚ prijala nové, tvrdé sankcie voči Iránu

Dôvodom na sprísnenie sankčného režimu voči Teheránu je zlyhanie rokovaní o iránskom jadrovom programe a neochota iránskej vlády dodržiavať medzinárodné záväzky týkajúce sa citlivého programu jadrového výskumu. EÚ a medzinárodná spoločnosť obviňujú Irán, že pod plášťom mierového výskumu vykonáva nedovolené jadrové zbrojenie.

Dnes prijaté sankcie, najtvrdšie od prijatia ropného embarga, sa týkajú oblasti energetiky, obchodu, financií a dopravy. Podľa ohlasov z prostredia diplomatov EÚ, ropné embargo, ktoré vošlo do platnosti 1. júla tohto roku, ťažko dolieha na iránsku ekonomiku a štátne financie. Príjmy v energetickom sektore začali klesať a iránska mena rijál sa znehodnocuje. Od zavedenia sankcií rijál stratil 50 percent svojej hodnoty, pričom iba od začiatku tohto mesiaca stratil tretinu svojej pôvodnej hodnoty.

Nové sankcie znamenajú zákaz dovozu iránskeho plynu a spoluprácu s petrochemickým priemyslom, čo má ešte viac prehĺbiť nátlak na kľúčový sektor energetiky. Ďalej ide o zákaz vývozu grafitu, ocele, hliníka a ďalších kovov, ktoré môžu byť používaní v jadrovom priemysle.

Okrem toho európske firmy majú zakázané prenajímať si iránske lode a tankery na prepravu ropy, a to aj v prípade lodí, ktoré sú zaregistrované mimo hraníc EÚ. Zákaz sa týka aj dodávania lodiarskych zariadení pre Irán a európske lodenice už nesmú stavať tankery pre moslimskú republiku.

Za najúčelnejšie sa však považujú sprísnené opatrenia vo finančnom sektore, keď okrem zákazu niektorých špecifických operácií, EÚ prestane so všetkými vzťahmi a neautorizovanými finančnými transakciami s Iránskou centrálnou bankou. Na doterajší sankčný zoznam taktiež pribudlo niekoľko nových iránskych spoločností aktívnych v energetickom priemysle a finančnom sektore.