Kňaz o ťažkom roku pandémie: Ľudí spovedal aj z auta

TA3
1.4.2021 00:00

Azda už niet rodiny, ktorá by za uplynulý rok neprišla do kontaktu s utrpením, ktoré priniesla pandémia koronavírusu. Štatistiky konštatujú nárast ľudí s psychickými problémami. Pre mnohých z nich je návšteva kostola či rozhovor s kňazom cestou, ako nájsť pokoj duše. Lenže kostoly sú zatvorené a kňazi obmedzili mnohé aktivity, pri ktorých bol priestor na dialóg s farníkmi. Ako poznačil pandemický rok život vo farnostiach?

Kňaz o ťažkom roku pandémie: Ľudí spovedal aj z auta
SITA/AP

Už minulý rok sa museli veriaci vysporiadať s obmedzeniami, ktoré zasiahli Veľkú noc. Tieto sviatky sa budú niesť v rovnakej situácii. Katolícky kňaz Július Marián Prachár v TA3 priznal, že ani kňazi minulý rok nevedeli, ako si s novou situáciou poradiť. „Je to veľmi dobrodružné, niekedy je to boľavé a sám sa pýtam, čo nás to má naučiť,“ hovorí Prachár o súčasnej situácii. „Nie je to asi len choroba, nie sú to len naše problémy so zdravím, to musí byť aj nejaké posolstvo pre ľudí. Mne sa zdá, že každý to inak prežíva a každému treba aj trochu inak vychádzať v ústrety,“ hovorí kňaz. Podľa neho sú ľudia, ktorých pandémia zasiahla viac, iní sú zasa schopní povzniesť sa nad celú situáciu a dokonca si užívať to, že môžu tráviť viac času s rodinou.

Ku kňazom sa môžu ľudia objednať

Najväčším problémom sa stalo to, kde sa môžu kňazi s ľuďmi stretnúť, keď ostali kostoly zatvorené. „Keď deti neprídu k mame, tak je to aj strach, aj zodpovednosť, aj láska – aj láska k sebe, aj láska k druhému, všetko dohromady,“ opisuje komplikácie. Množstvo ľudí obmedzilo kontakty s rodinou, čo sa samozrejme dotklo aj stretnutí s kňazmi. Sám priznáva, že sa snažil ľudí spovedať na parkovisku v aute. „Tak nás niekedy testujú cez okienka, tak my sme sa takto spovedali cez okienka,“ približuje s humorom. Dnes to robia už trochu inak. Aby ľuďom nechýbal kontakt s kňazom, zavolajú, objednajú sa a môžu sa stretnúť niekde vonku, na terase či pred farou. Test si však nepýtajú. Najviac ho mrzí, keď sa ľudia navzájom udávajú. Podľa neho to totiž nie je vždy o strachu o zdravie, ale skôr o závisti.

Podľa jeho slov kňazi stále nie sú vnímaní tak, že dokážu človeku pomôcť aj v každodenných starostiach. „Nie sme zvyknutí na to, že cirkev je súčasťou nášho sveta,“ myslí si. „Človek sa potrebuje najesť, potrebuje sa odviezť, ale potrebuje mať aj čisté svedomie,“ dodal. Chybou podľa neho bolo najmä to, že mnohí ľudia zomreli sami. Oceňuje kňazov, ktorí išli slúžiť do nemocníc, lebo boli nielen odvážni, ale dozvedeli sa tam aj viac o živote. Mohla by to byť nová generácia kňazov, ktorí sa budú vedieť spoločnosti inak prihovárať.

Kiežby to dobré ostalo

Práve Veľká noc predstavuje podľa neho dobré dni na to, aby si ľudia kládli viac otázok. „Niekto sa môže pýtať, či aj ja budem existovať ďalej, alebo nie,“ hovorí Prachár. Dúfa, že sa mnohí zamyslia aj počas týchto dní, či sa nemôžu niečo naučiť. Ľudia si podľa neho vedia predstaviť, že nebudú toľko lietať, budú viac doma. „Kiežby ostalo to dobré,“ hovorí s tým, že keď sa niekto dostane do krízy, tak sa známi skôr ozvú, lebo chcú pomôcť. Mnohé deti a blízki sa viac zaujímajú o to, ako sa má ten druhý. Aj do budúcnosti by sme mali viac dbať o spravodlivosť a o rozumné rozhodnutia, používať zdravý rozum, ktorý nám Pán Boh nedal len tak. „Bude to dobrá lekcia, keď z nej to pozitívne vytiahneme a necháme sa poučiť,“ zakončil.

Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu:

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok