Richter: Zmeny v Zákonníku práce nebudú mať vplyv na konkurencieschopnosť SR

Aktualizované:
Richter: Zmeny v Zákonníku práce nebudú mať vplyv na konkurencieschopnosť SR
Zdroj foto: SITA
Navrhovaná zmena Zákonníka práce (ZP), ktorá čaká na svoje prvé čítanie v parlamente, je veľmi dôležitá pre súčasné zlé postavenia zamestnancov. Na dnešnej tlačovej konferencii to zdôraznil šéf rezortu práce Ján Richter (Smer-SD).

Súčasné znenie z dielne jeho predchodcu Jozefa Mihála (SaS) totiž prinieslo odklon od európskeho štandardu pracovného práva, a to možnosťou dohodnúť si v kolektívnej zmluve horšie podmienky ako v ZP. Zároveň prinieslo nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a ich zamestnávateľov a reálne zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov.

Novela tak prináša posilnenie práv dohodárov o niektoré zamestnanecké výhody, zmenu definície závislej práce či zníženie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. "Zmeny nebudú mať dosahy na podnikateľské prostredie ani na konkurencieschopnosť. Ak vývoj ekonomiky v Európe a na Slovensku bude priaznivý, tak aj nezamestnanosť bude klesať. Ak bude horší, tak sa to prejaví aj na Slovensku," vysvetlil svoj postoj.

Minister Richter dodal, že pri prerokovávaní a definitívnom návrhu zmien nebolo víťazov ani porazených.

"Sociálni partneri v mnohom ustúpili, ale tie ústupky nemohli byť nad rámec základnej filozofie zmeny zákonníka," konštatoval s tým, že ministerstvo intenzívne rokovalo so všetkými partnermi, pričom sa im snažilo vyjsť v ústrety.

"Každá požiadavka od veľkých zamestnávateľov bola akceptovaná," podotkol a ako príklad uviedol nové nastavenie flexikonta, ktoré požadovali firmy Volkswagen a U.S. Steel Košice. Napriek snahe a dohode pri väčšine návrhov však došlo k nedohode v rokovaniach so zamestnávateľmi v štyroch zmenách, a to pri definícii závislej práce, reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú, možnosti dohody podmienok v kolektívnej zmluve a účinnosti ZP.

Zmeny v Zákonníku práce prinášajú čiastočne vyrovnanie výhodami a svojím pracovným postavením dohodárov a zamestnancov. Rozšíriť sa totiž má podľa ministerstva práce pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia.

Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť aj ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom.

Nebudú však mať nárok na dovolenku, ktorú pôvodne rezort plánoval pre dohodárov zaviesť. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodnil rezort. Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako nárok na stravné, sa na nich tiež vzťahovať nebudú. "Samozrejme, ak sa na tom nedohodnú odbory a firma v kolektívnej zmluve. Túto možnosť zákonník nevylučuje," dodal.
Navrhovaná novela prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," podotkol štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš (Smer-SD). Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov.

Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 150 hodín nadčasov. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetľuje rezort. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín.

Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," uvádza ďalej.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá