Čarnogurský: Nechcel som, aby druhý slovenský štát dopadol ako prvý

"Nechcel som, aby tento, nazvem ho druhý slovenský štát, dopadol ako prvý," vysvetlil Čarnogurský pre TASR. "Je známe, že môj otec bol poslancom za prvého slovenského štátu. Ja som sa vtedy narodil, celé detstvo a mladosť som žil v rodine, kde sme sa o tom často rozprávali," dodal. "Ja som mal v krvi otázku, prečo tak zle skončil prvý slovenský štát," povedal Čarnogurský s tým, že si neželal, aby nová slovenská štátnosť dopadla rovnako zle ako prvá.

"Bolo by to ešte horšie, ak by nový slovenskú štát robil zlú politiku, ako ju robil prvý slovenský štát," dodal.
Rozpad Československa bol podľa Čarnogurského v lete 1992 už "jasný", otázne však ostávalo, aký charakter nová republika bude mať. "Keď sa v septembri schvaľovala ústava, už to bolo podľa mňa medzi Klausom a Mečiarom aj dohodnuté. To znamená, že ja som už menej rozmýšľal o tom, ako rozdeliť Československo, ale viac o tom, ako urobiť nový, začínajúci štát úspešným štátom," podčiarkol Čarnogurský.

Kľúčovou otázkou pre neho už v tom čase boli integračné ambície Slovenska. Na otázku, či sa obával, že by nová Slovenská republika mohla mať v oblasti ľudských práv až také nedostatky, ako štát Jozefa Tisa, odpovedal Čarnogurský záporne. "Až tak ďaleko toto porovnanie nešlo. Ale obával som sa toho, aby tento druhý slovenský štát nemal také deficity demokracie, že by ho neprijali do Európskej únie (EÚ). Ak by ho neprijali do EÚ, tak by takmer nebol životaschopný, respektíve by voči nám mohol každý vznášať námietky," zdôraznil Čarnogurský.

Dôležité podľa neho bolo aj to, aby sme do EÚ vstúpili spoločne s okolitými štátmi. "Ak by sa SR dostala do EÚ neskôr ako okolité štáty, tieto by si mohli klásť podmienky, vlastne by mali právo veta," upozornil s tým, že problémom by mohlo byť Maďarsko. "Mohlo by žiadať napríklad územnú autonómiu," upozornil Čarnogurský.