Daniel Lipšic zakladá hnutie s názvom Nová väčšina
Na zaregistrovanie nového politického subjektu je potrebných 10 000 podpisov občanov.
Poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic a Jany Žitňanská zakladajú nové politické hnutie s názvom Nová väčšina. Ako dnes povedal na tlačovej besede, nemá to byť virtuálne hnutie na internete. „Chceme sa opierať o ľudí v každej obci a meste,“ povedal. Na zaregistrovanie nového politického subjektu je potrebných 10 000 podpisov občanov.
Poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská vystúpili v máji z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Svoje rozhodnutie oznámili médiám 27. mája. Lipšic dovtedy pôsobil ako podpredseda KDH. Svoj odchod zdôvodňoval tým, že rozdiely vo víziách by viedli k hádkam a nedorozumeniam s funkcionármi KDH. Lipšic a Žitňanská po odchode z KDH chodili na letné grilovačky, na ktorých sa stretávali so skupinkami pozvaných ľudí a hovorili o vízii.
Podpisy potrebné na registráciu nového hnutia začne petičný výbor zbierať tretieho septembra a do konca októbra by mali byť vyzbierané. Hnutie zatiaľ minulo len desaťtisíc eur z vlastných zdrojov a do budúcnosti chcú fungovať ako "nízkonákladový projekt". Nová väčšina sa nebude vyhýbať ani darom, všetky však budú musieť byť verejné.
Lipšic a Žitňanská dospeli k rozhodnutiu po niekoľkých mesiacoch diskusií s občanmi, počas ktorých konštatovali veľké znechutenie občanov z politiky. "Čas na kozmetické úpravy už vypršal. Slovenskú republiku treba postaviť odznova. Znamená to novú politiku, novú ekonomiku a novú morálku," vyhlásil dnes Lipšic.
Dodal, že podľa jeho skúseností sa ľudia rozhodujú zodpovednejšie, ako politici. "Chceme, aby ľudia schválili v referende novú ústavu. Chceme, aby ľudia mohli voliť svojich poslancov v jednomandátových volebných obvodoch, aspoň v polovici parlamentu. Aby sa spojilo konanie referenda s parlamentnými voľbami," dodal. V priebehu štyroch rokov by si podľa neho všetky petičné výbory vyzbierali podpisy a všetky referendá by potom prebehli spolu s voľbami. Ľudia by si podľa Lipšica mali sami voliť aj sudcov a prokurátorov.
"Pevne verím, že nová väčšina chce zmenu a chce zmenu k lepšiemu," doplnila Lipšica Žitňanská.
"Našou ambíciou je spájať voličov na základe príbehov ľudí, ktorí majú za sebou konkrétne skutky," vyhlásil Lipšic, podľa ktorého nové tváre väčšinou napokon sklamú. "Tento projekt je nový, ale nevytvárajú ho nové tváre. Nakoniec, ani ja nie som nová tvár," podčiarkol Lipšic.
Nové hnutie má pripravenú sériu opatrení na zlepšenie situácie na Slovensku. Prvé opatrenie je podľa Lipšica právo na zamestnanie pre dlhodobo nezamestnaných. Ak však zdraví ľudia odmietnu prácu, mali by stratiť nárok na sociálne dávky.
"Druhé opatrenie sa týka podpory malých a stredných podnikateľov. Chceme, aby na každé jedno euro, ktoré vláda vynaloží na podporu veľkej investície, musela vynaložiť dve na podporu malých a stredných podnikateľov," dodal.
Každý človek, ktorý má odvahu sa živiť sám a má ročný príjem do 33.000 eur, by mal byť podľa Lipšica odbremenený od daní a odvodov, platiť by mal len paušálny poplatok.
Hnutie chce počas jedného volebného obdobia zvýšiť platy učiteľov o päťdesiat percent a dvojnásobne zvýšiť daňový bonus do troch rokov veku dieťaťa. Medzi ciele Novej väčšiny patrí rovnocenný prístup k regiónom a nové verejné služby.
Na financovanie týchto opatrení chce Lipšic využiť peniaze ušetrené vďaka minimalizácii daňových únikov a dôslednou reformou verejnej správy. Z týchto dvoch opatrení si Nová väčšina sľubuje úsporu dve miliardy euro.
Politológ Ján Baránek o šanciach novej strany:
Vznik novej politickej strany s názvom Nová väčšina, ktorú zakladajú poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská, zrejme pravicového voliča nepoteší, myslí si politológ Ján Baránek. "Volič pravice čaká na niečo iné, čaká na nejaký signál, že pravica sa vie spojiť a vytvoriť alternatívu voči Smeru, toto rozhodne takým signálom nie je," povedal Baránek agentúre SITA.
Zatiaľ čo ľavica sa podľa politológa pod vedením Smeru svojho času zjednotila, štiepenie pravice pokračuje. "Pravica sa fragmentizuje aj v tých politických prúdoch, kde by sa nemusela, napríklad v tomto kresťanskodemokratickom konzervatívnom prúde," dodal. Strán podobných tej, ktorú chce založiť Lipšic, je už na Slovensku podľa politológa dosť. "Voliči neprichádzajú z nejakého bezodného vreca, takže zasa to bude len pokus o trieštenie voličov," poznamenal. Či môže Nová väčšina uspieť aj v parlamentných voľbách, si Baránek netrúfol zhodnotiť. Nepredpokladá však, že by nová strana na slovenskej politickej scéne poslala KDH pod hranicu zvoliteľnosti. "Môže nastať úbytok hlasov KDH, ale určite nie taký, aký mal Lipšic počet preferenčných hlasov," tvrdí Baránek. Lipšic, ktorý v marcových parlamentných voľbách kandidoval ešte pod vlajkou KDH, vtedy získal najviac hlasov spomedzi kandidátov hnutia, prekrúžkoval aj predsedu strany Jána Figeľa.
Vznik hnutia Nová väčšina, ktorý dnes avizovali nezávislí poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská je podľa politológa Miroslava Kusého len ďalším štiepením politickej scény. "Budú zbierať nespokojencov zo všetkých strán. Ale nemyslím si, že ich prílev bude nejaký razantný," povedal pre TASR Kusý.
"Sú to všetko sľuby strany, ktorá nie je pri moci. Sľuby sú v tomto prípade veľmi nezáväzná vec, podobné veci sľubujú aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti," komentoval medializované zámery novovznikajúceho hnutia. Podľa Kusého je pol roka po voľbách ešte príliš skoro na kampaň a voči perspektíve novej strany je skeptický.
"Na pravo od stredu začína byť tlačenica," konštatoval politológ Juraj Marušiak. "Je tu Procházka so svojim projektom, ktorý možno tiež skončí v podobe novej strany, sú tu matovičovci a ani liberáli v SDKÚ-DS nie sú nadšení," poznamenal. Lipšicove vystúpenie podľa neho obsahovalo silný "antielitársky apel", z akého dlhodobo ťažia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. "Matovič však má výhodu, že na rozdiel od Lipšica nikdy nič neriadil a za nič neniesol zodpovednosť," dodal Marušiak. "Populizmus je na Slovensku najefektívnejšia mobilizačná stratégia, niet divu, že po ňom Lipšic siahol," dodal.
Podľa Marušiaka sa líder Novej väčšiny snaží využiť nespokojnosť medzi ľuďmi. "Čo sa týka voličov KDH, tými neotriasol ani odchod Františka Mikloška s Vladimírom Palkom," odpovedal na otázku, či môže Lipšic čerpať podporu od voličov svojej bývalej strany. Druhá vec je, že Ján Figeľ zaznamenal v poslednej dobe viacero káuz, ktoré, ak by pokračovali, by mohli spôsobiť oslabenie KDH.
Aj podľa politológa Samuela Abraháma hrozí Lipšicovi osud väčšiny politikov, ktorí opustili KDH, teda napokon odchod z politiky. Abrahám však považuje za rozumné Lipšicove úvahy o zmenách vo volebnom systéme, ktorý podľa neho dnes nie je dostatočne funkčný. Na druhej strane, sľubovať učiteľom o polovicu vyššie platy, je podľa neho "v dnešnej dobe, keď treba šetriť, až nezodpovedné". "Je pritom jasné, že učitelia by si tie platy zaslúžili," dodal. Lipšic podľa neho pomenoval viaceré problémy, otázkou však je, prečo ich neriešil v minulosti, keď bol podpredsedom vládnej strany a ministrom. "Napríklad sfunkčnenie referenda vôbec nie je jednoduchou otázkou," upozornil. Dodal, že dezilúzia ľudí rastie, zatiaľ však jednoznačne dominuje výrazná podpora Smeru-SD. "Chlieb sa bude lámať na budúci rok," odhadol. Lipšicovi pritom veľké šance nedáva. "Aký je jeho potenciál?," upozornil, že samotný Daniel Lipšic nestačí na zisk dostatočnej volebnej podpory.
Nezávislí poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská sa rozhodli založiť politické hnutie s názvom Nová väčšina. Oznámili to na dnešnej tlačovej konferencii v spoločnosti niekoľkých desiatok priaznivcov.
Podpisy potrebné na registráciu nového hnutia začne petičný výbor zbierať tretieho septembra a do konca októbra by mali byť vyzbierané. Hnutie zatiaľ minulo len desaťtisíc eur z vlastných zdrojov a do budúcnosti chcú fungovať ako "nízkonákladový projekt". Nová väčšina sa nebude vyhýbať ani darom, všetky však budú musieť byť verejné.
Lipšic a Žitňanská dospeli k rozhodnutiu po niekoľkých mesiacoch diskusií s občanmi, počas ktorých konštatovali veľké znechutenie občanov z politiky. "Čas na kozmetické úpravy už vypršal. Slovenskú republiku treba postaviť odznova. Znamená to novú politiku, novú ekonomiku a novú morálku," vyhlásil dnes Lipšic.
Dodal, že podľa jeho skúseností sa ľudia rozhodujú zodpovednejšie, ako politici. "Chceme, aby ľudia schválili v referende novú ústavu. Chceme, aby ľudia mohli voliť svojich poslancov v jednomandátových volebných obvodoch, aspoň v polovici parlamentu. Aby sa spojilo konanie referenda s parlamentnými voľbami," dodal. V priebehu štyroch rokov by si podľa neho všetky petičné výbory vyzbierali podpisy a všetky referendá by potom prebehli spolu s voľbami. Ľudia by si podľa Lipšica mali sami voliť aj sudcov a prokurátorov.
"Pevne verím, že nová väčšina chce zmenu a chce zmenu k lepšiemu," doplnila Lipšica Žitňanská.
"Našou ambíciou je spájať voličov na základe príbehov ľudí, ktorí majú za sebou konkrétne skutky," vyhlásil Lipšic, podľa ktorého nové tváre väčšinou napokon sklamú. "Tento projekt je nový, ale nevytvárajú ho nové tváre. Nakoniec, ani ja nie som nová tvár," podčiarkol Lipšic.
Nové hnutie má pripravenú sériu opatrení na zlepšenie situácie na Slovensku. Prvé opatrenie je podľa Lipšica právo na zamestnanie pre dlhodobo nezamestnaných. Ak však zdraví ľudia odmietnu prácu, mali by stratiť nárok na sociálne dávky.
"Druhé opatrenie sa týka podpory malých a stredných podnikateľov. Chceme, aby na každé jedno euro, ktoré vláda vynaloží na podporu veľkej investície, musela vynaložiť dve na podporu malých a stredných podnikateľov," dodal.
Každý človek, ktorý má odvahu sa živiť sám a má ročný príjem do 33.000 eur, by mal byť podľa Lipšica odbremenený od daní a odvodov, platiť by mal len paušálny poplatok.
Hnutie chce počas jedného volebného obdobia zvýšiť platy učiteľov o päťdesiat percent a dvojnásobne zvýšiť daňový bonus do troch rokov veku dieťaťa. Medzi ciele Novej väčšiny patrí rovnocenný prístup k regiónom a nové verejné služby.
Na financovanie týchto opatrení chce Lipšic využiť peniaze ušetrené vďaka minimalizácii daňových únikov a dôslednou reformou verejnej správy. Z týchto dvoch opatrení si Nová väčšina sľubuje úsporu dve miliardy euro.
Pozrite si zostrih z tlačovej besedy, na ktorej Daniel Lipšic predstavil vízie svojho hnutia Nová väčšina.
Ďalšie štiepenie pravice je podľa lídra SDKÚ-DS Pavla Freša dobrou správou pre vládnucich socialistov. "Smer-SD možno poraziť len spoločným postupom. Nezaznamenal som pri vystúpení pána Lipšica žiadnu ideu, ktorá sa nedá realizovať na pôde štandardných strán," reagoval pre TASR na vznik nového politického hnutia Nová väčšina, ktoré dnes ohlásili nezávislí poslanci Národnej rady SR a odídenci z KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská.
Priateľom spájanie pravice a nie jej rozdrobovania je aj šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. "Ale keď sa pán Lipšic takto rozhodol, zaželajme mu šťastie a uvidíme, čo z toho sa uskutoční, či to bude strana na jedno použitie, alebo bude mať trvalejší charakter," povedal pre TASR. Myslí si však, že Slovensko nepotrebuje stále nové strany, ale naopak, nových politikov.
Názov, ktorý si pre svoje hnutie vybral Lipšic, považuje poslanec Národnej rady SR Dušan Jarjabek (Smer-SD) za nešťastný. "Bude trápne, keď nová väčšina bude v jednej veľkej menšine. Ten názov sa mi v tejto chvíli zdá trochu nešťastný, môže byť rýchlo zosmiešnený," uviedol pre TASR. Ako vyplynulo z jeho slov, vznik subjektu ho neprekvapil, keďže nespokojnosť Lipšica v KDH bola viditeľná.
Poslanec Jarjabek si myslí, že pokusov zviditeľniť sa v rámci pravice bude ešte veľa, keďže, ako podotkol, keď sa stretnú dvaja pravičiari zvyčajne majú tri názory. Delenie vidí napríklad aj v SaS či v Obyčajných ľuďoch a nezávislých osobnostiach. Pripomenul tiež, že aj v KDH ostali ďalší nespokojní ako napríklad Radoslav Procházka. "Je to také delenie pravicových buniek do nemoty," doplnil.
Podľa šéfa poslaneckého klubu Most-Híd Lászlóa Solymosa sa takýto krok zo strany Lipšica dal očakávať. "Je to vyústenie krokov, ktoré sa diali," podotkol pre TASR. Myslí si, že nový politický subjekt to v budúcnosti nebude mať jednoduché rovnako ako žiadna nová politická strana. "Čas ukáže, či vedia osloviť ľudí, čo sa týka spolupráce, to tiež ukáže čas."
"Liberáli rešpektujú právo každého človeka, aj Daniela Lipšica ísť za svojimi snami a plniť si ich," reagoval pre TASR šéf poslaneckého klubu SaS Juraj Miškov na vznik nového hnutia. Poznamenal, že o tom, či bude mať úspech rozhodnú voliči. Z pohľadu pravicových strán nevníma vznik ďalšieho subjektu ako problém. "Máme demokratický pluralitný systém, je voľná súťaž. Myslím, že je to v poriadku, lebo volič má možnosť si vybrať, čo mu najviac vyhovuje. Na druhej strane, ja osobne by som dal prednosť viac integrácii ako atomizácii," zhrnul.
Možné rozdrobovanie pravice sa nepáči ani Jozefovi Viskupičovi z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
Ako totiž poukázal pre TASR, pokiaľ bude chcieť Lipšic pôsobiť v rámci pravicového spektra, prispeje to k štiepeniu pravice. "Zatiaľ som počul o sne pána Lipšica, teraz poznáme názov, uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať," uzavrel.