Ľudia sa môžu lepšie brániť neprimeraným exekúciám

Ľudia dostali do rúk účinnejšiu zbraň proti neprimeraným exekúciám. Aktuálna novela Exekučného poriadku umožňuje lepšiu ochranu v prípade, ak napríklad za malú pokutu dôjde k blokovaniu veľkého majetku dlžníka, u ktorého súd nariadil exekúciu. „Pre 100-eurovú pohľadávku nie je mysliteľné, aby sa zablokoval majetok v hodnote stotisíc eur,“ tvrdí generálny riaditeľ sekcie civilného práva MS SR Marek Števček, ktorý sa podieľal na príprave novely. V exekučnom konaní totiž platí zásada primeranosti. Po novom platí, že ak taký človek exekúciu namietne, tak má istotu, že o jeho výhrade bude súdne pojednávanie.

Ľudia, ktorí sa pre dlhy dostali do exekúcie, mohli aj doteraz namietať jej neprípustnosť. O ich výhrade sa však mohlo rozhodnúť len od stola, dokonca sa nemuseli dostať ani pred sudcu, lebo rozhodnutie mohol pripraviť vyšší súdny úradník. „Oproti doterajšiemu stavu bude musieť sudca obligatórne nariadiť pojednávanie v prípade, ak povinný subjekt, to znamená nielen štát, ale ktorýkoľvek povinný subjekt (exekvovaný dlžník) namietne, že exekúcia je z určitého dôvodu neprípustná. Tá neprípustnosť sa môže prejavovať napríklad v neprimeranosti spôsobu exekúcie, v neprimerane dlhom čase a podobne,“ vysvetlil Števček. To znamená, že obe strany predstúpia pred sudcu so svojimi argumentmi a ten rozhodne, či je exekúcia primeraná, alebo nie.

Tento obranný prostriedok pre exekvovaných ľudí je takpovediac „vedľajším produktom“ novely Exekučného poriadku, ktorou vláda reagovala na nález ústavného súdu. Ten totiž vyhlásil za neústavné dve ustanovenia zákonov o správe majetku štátu a o štátnej pokladnici, ktoré garantovali exekučnú imunitu štátu. Podľa premiéra Roberta Fica tak zostal štát nahý a neexistovali žiadne bariéry, ktoré by zabraňovali bezbrehej exekúcii štátneho majetku.

Ministerstvo spravodlivosti okamžite pripravilo novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ktorá v skrátenom legislatívnom konaní prešla vládou a parlamentom a po podpise prezidenta je od 8. augusta v platnosti. Ako protiopatrenie rezort spravodlivosti do novely zapracoval zoznam štátneho majetku, ktorý by po novom nemal podliehať exekúcii. Spod možnosti exekúcie bude vyňatý nehnuteľný majetok štátu v správe správcu okrem nehnuteľností v dočasnej správe, príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy.

Exekúcia sa nebude vzťahovať ani na cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu na právnických osobách, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu či iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví zákon. Okrem toho relatívnu exekučnú imunitu bude mať aj ďalší štátny majetok, ak to potvrdí súd. Najprv však musí povinný štátny orgán označiť, že takýto štátny majetok nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich úloh a dokázať to na súde.

Ústavný súd vo svojom náleze nespochybnil exekučnú imunitu štátu ako takú, nepozdávala sa mu však jej rozsah a jej úprava v našej legislatíve.