Hlasy proti Figeľovi v KDH nepočuť, hľadá sa prezidentský kandidát

Abrhan to dnes povedal pre TASR s tým, že KDH necháva voľný priebeh prešetreniu získania akademického titulu, ktoré avizoval aj minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). Na margo výroku poslanca KDH Radoslava Procházku, že Figeľ po zverejnení prípadu stratil posledné zvyšky autority, Abrhan podotkol, že je to jeho názor. "KDH je demokratickou stranou, nebránime sa slobodným názorom," tvrdí.

Podľa jeho slov je teraz dôležité, či dotknutá vysoká škola postupovala správne, alebo nie. "Treba všetky tieto podozrenia prešetriť," apeloval. Abrhan povedal, že Figeľ predložil všetko, o čo bol požiadaný a v ničom nepochybil. "Môžu byť pochybnosti o rozhodnutí školy," pripustil. Abrhan zároveň nepredpokladá, že KDH sa bude kauzou až do záverov vyšetrovania zaoberať.

Denník Sme pred časom informoval, že Jánovi Figeľovi v roku 2007 pri udeľovaní titulu PhD. pomohlo, že bol eurokomisárom. Rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a Figeľov oponent Vladimír Krčméry i šéfka skúšobnej komisie Alžbeta Mrázová pre denník priznali, že titul dostal aj napriek nedostatkom dizertačnej práce. Rolu zohrala jeho funkcia. "Proste sa prihliadlo aj na to," povedala pre Sme bývalá rektorka školy Mrázová s tým, že Figeľ "urobil Slovensku dobré meno".

Krčméry, ktorý bol oponentom práce a s Figeľom sa roky pozná, najprv odmietol jej obsah hodnotiť, lebo je lekár. Neskôr pre Sme priznal, že práca by skôr patrila na iný odbor. "Táto práca by sa viac hodila do sociológie". To, že Figeľ s prácou uspel, nepovažuje Krčméry za protizákonné.

Hnutie hľadá prezidentského kandidáta

KDH už podľa informácií agentúry SITA neoficiálne rokovalo s Mostom-Híd a SDKÚ-DS o spoločnom postupe v prezidentských voľbách. „Žiadne oficiálne rokovania neboli a ani nemôžu byť, kým KDH nezadefinuje kandidáta,“ povedal dnes pre agentúru SITA podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podľa neho sa v KDH o prezidentskom kandidátovi diskutuje. „Diskutujeme, rokujeme, nemáme túto tému v KDH uzavretú, ale najčastejšie sa spomína ako kandidát Pavol Hrušovský,“ povedal. V KDH však diskutujú aj o mene zakladateľa hnutia Jána Čarnogurského, ktorý sám prejavil záujem kandidovať v prezidentských voľbách.

Podľa Abrhana by bolo dobré, aby pravica otázku prezidentského kandidáta uzavrela v priebehu tohto roku. „Čím skôr sa to uzavrie v rámci KDH, tým viac bude priestoru pre diskusiu s ostatnými stranami,“ povedal Abrhan s tým, že KDH má záujem ponúknuť vlastného kandidáta. Po uzatvorení tejto otázky bude KDH o prezidentskom kandidátovi rokovať so stranami, ktoré sa hlásia k Ľudovej platforme, teda Mostom-Híd a SDKÚ-DS. Následne oslovia aj ďalšie strany.

Politik ako prezidentský kandidát má podľa Abrhana viaceré výhody, medzi ktoré zaradil kontakty či všeobecnú známosť. Nevie si predstaviť, že by prezidentské voľby mohli vygenerovať lídra pravice, ako to povedala Lucia Žitňanská. V prípade úspechu by podľa Abrhana prezident lídrom pravice nemohol byť a v prípade neúspechu odmieta na prehratom súboji stavať lídra.

V prezidentských voľbách v roku 2014 už terajší prezident Ivan Gašparovič nebude môcť kandidovať, pretože momentálne slúži svoje druhé prezidentské obdobie po sebe. Kandidovať do tretice po sebe v takomto prípade Ústava SR neumožňuje.