NATO chce v misii pokračovať, Irán vyzvalo na zdržanlivosť
Spojenci z krajín NATO dočasne zmrazili svoju výcvikovú misiu v Iraku, po dohode s irackými orgánmi sú však pripravení v nej pokračovať. Uviedol to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po zasadnutí Severoatlantickej rady v Bruseli.
V Bruseli diskutovali o kríze
Stoltenberg predstúpil pred novinárov po stretnutí veľvyslancov 29 členských krajín NATO, ktorí diskutovali o kríze medzi USA a Iránom a o situácii v Iraku a na Blízkom východe po tom, ako americké sily uskutočnili vražedný nálet na iránskeho generála Kásema Solejmáního, a tiež po tom, ako v nedeľu iracký parlament požiadal o vyhostenie jednotiek medzinárodnej protidžihádistickej koalície vedenej Spojenými štátmi.
Šéf Aliancie pripomenul, že misia NATO v Iraku sa uskutočňuje na žiadosť irackej vlády (od októbra 2018). Táto misia má niekoľko stoviek vojakov a jej cieľom je pomáhať s výcvikom a odbornou prípravou domácich ozbrojených síl, aby dokázali zabrániť návratu Islamského štátu. "Bezpečnosť nášho personálu je najvyššia priorita, a preto sme sa rozhodli prerušiť výcvikovú misiu v teréne," zdôraznil Stoltenberg. Dodal, že NATO pozorne sleduje vývoj situácie a je v úzkom kontakte s irackými úradmi. "NATO je pripravené pokračovať vo svojej misii, len čo to situácia dovolí," spresnil šéf Aliancie, ktorý zopakoval, že táto misia pomáha tomu, aby sa Islamský štát nevrátil k moci. Pripomenul, že iracká vláda len pred niekoľkými týždňami zdôraznila význam operácie NATO.
Rokovanie potvrdilo jednotu
Podľa jeho slov pondelňajšie rokovanie diplomatov opäť potvrdilo jednotu spojencov v boji proti medzinárodnému terorizmu. Spojenci pri tejto príležitosti vyjadrili obavy z destabilizácie pomerov na Blízkom východe a zhodli sa v názore, že Irán by nikdy nemal vlastniť jadrové zbrane.
V závere svojho príhovoru upozornil, že prípadný vojnový konflikt nie je v záujme nikoho. Dodal, že Severoatlantická rada, čiže politický orgán NATO, vyzvala v tejto súvislosti Irán, aby sa vyhol "ďalšiemu násiliu a provokáciám". Spresnil, že NATO vyzýva na "zodpovedné správanie a zdržanlivosť".
Stoltenberg na viaceré otázky novinárov týkajúce sa aj zámerov USA, najsilnejšieho spojenca v rámci NATO, uviedol, že americká strana informovala ostatných členov Aliancie o dôvodoch útoku na iránskeho generála, a v tejto súvislosti pripomenul, že aj európski spojenci vedia o predošlých iránskych útokoch; napríklad na saudskoarabské ropné ciele či na americké vojenské základne v tomto regióne. Upozornil tiež na destabilizačné aktivity špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ktorým velil Solejmání, a na obavy spojencov spojené s iránskym jadrovým programom.
Ministerstvo obrany na rokovania NATO reagovalo vyhlásením, že kolektívne rozhodnutie spojencov bude rešpektovať. "O ďalšom postupe budeme bližšie informovať po podrobnom oboznámení sa so závermi Severoatlantickej rady. So slovenskými vojakmi v Iraku sme v pravidelnom kontakte. Plnenie operačných úloh smerom k výcviku bezpečnostných síl Iraku je naďalej pozastavené. Nateraz je situácia stabilizovaná a naši vojaci sú v poriadku."
