Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Plastové zajace sa môžu klonovať z vnorenej syntetickej DNA

Plastové zajace sa môžu klonovať z vnorenej syntetickej DNA
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
11. 12. 2019
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Živé bytosti majú všetky inštrukcie o sebe uložené vo forme DNA, no vedcom z ETH Zürich sa podarilo urobiť to isté aj pre neživé objekty. Tím vytvoril 3D tlačený model zajaca so syntetickou DNA, ktorá obsahovala jeho „plány“. Orezaním malých kúskov z originálu potom dokázali vedci získať informácie pre tlač verných kópií plastových zajačikov.

Príroda má omnoho lepší systém pre ukladanie informácií, než čokoľvek, s čím prišli ľudia. DNA je taká hustá, že na jej jediný gram je možné uložiť 215 petabajtov (alebo 215 miliónov gigabajtov) údajov. Ešte lepšie je, že za správnych podmienok môže prežiť milióny rokov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa vedci snažia napodobniť DNA ako technológiu ukladania informácií.

V rámci novej štúdie sa tím vedcov z ETH v Zürichu rozhodol vytvoriť to, čo nazývajú úložný systém „DNA vecí“ (DNA of Things). Ten testovali pomocou počítačového grafického modelu zajaca s názvom Stanford Bunny. Tím najskôr zakódoval plány zajačika do molekúl DNA, ktoré boli potom umiestnené do silikátových ochranných guľôčok a tie boli následne vložené do termoplastického polyméru.

Vedci z ETH Zürich najpv vytvorili počítačový 3D model zajaca, ktorý zakódovali do syntetickej DNA.

Ten bol použitý na 3D tlač toho istého modelu, čo znamená, že rovnako ako živé zajace, aj tieto plastové zajačiky obsahovali svoje vlastné DNA inštrukcie. Výskumníci potom pokračovali v „klonovaní“ zajacov tak, že odrezali malý kúsok plastu z originálu, dekódovali DNA vo vnútri a pomocou nej vytlačili nového zajačika. Tím zopakoval tento proces a vytvoril päť generácií, pričom nezistil žiadnu stratu informácií. Štvrtá a piata generácia bola tlačená s odstupom deväť mesiacov a DNA bola stále rovnako čitateľná ako v prvý deň.

Plán zajačika mal veľkosť iba 45 kB, takže v ďalšom pokuse skúsili vedci zvýšiť objem uložených dát v syntetickej DNA. Do vnútra plexiskla, ktoré bolo použité na výrobu páru skiel pre okuliare, vložili video s veľkosťou 1,4 MB. Video sa potom dalo bez problémov získať iba z malého kúska tohto plexiskla.

Hoci celá koncepcia znie úžasne, je trochu zložitejšie si predstaviť, aké praktické využitie by mohla táto technológia mať. Tím naznačuje, že by sa mohla použiť na skrytie údajov do rôznych objektov pre špionážne aplikácie alebo na ukladanie zdravotných záznamov pacienta do implantátu. Syntetická DNA by mohla dokonca viesť k samostatne sa reprodukujúcim strojom.

Orezaním malých kúskov z originálu potom dokázali vedci získať informácie pre tlač verných kópií plastových zajačikov.