Za horúčavy môžu ľudia, tvrdia vedci. Musíme si na ne zvyknúť

TA3 SITA
2.8.2019 15:33

Vlna horúčav, ktorá počas uplynulého mesiaca v západnej Európe lámala teplotné rekordy, bola intenzívnejšia v dôsledku klimatických zmien spôsobených človekom. Rýchla štúdia rešpektovaného tímu európskych vedcov poukazuje na množstvo dôkazov pre toto tvrdenie.

Za horúčavy môžu ľudia, tvrdia vedci. Musíme si na ne zvyknúť
SITA/AP

"Vlna horúčav počas júla 2019 bola nad kontinentálnou západnou Európu taká extrémna, že pozorované hodnoty by boli bez klimatickej zmeny extrémne nepravdepodobné," uvádza sa v štúdii. Bez klimatickej zmeny vyvolanej človekom by boli teploty podľa štúdie nižšie o 1,5 až tri stupne Celzia.

V dôsledku globálneho otepľovania sú tiež takéto horúčavy častejšie, pokračuje štúdia expertov z Francúzska, Holandska, Veľkej Británie, Švajčiarska a Nemecka. Podľa vedcov sa teploty zaznamenané vo Francúzsku a Holandsku môžu v dnešnej klíme opakovať každých 50 až 150 rokov. Bez "ľudského vplyvu" by to bolo pravdepodobne zriedkavejšie ako raz za tisíc rokov.

Ako uviedol vedúci autor štúdie, Robert Vautard z francúzskeho Institut Pierre-Simon Laplace, Európa si musí zvyknúť na takéto vlny horúčav, ktoré budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie. "Bude sa to stupňovať a ak nič neurobíme s klimatickou zmenou a emisiami, tieto vlny horúčav, ktoré dnes dosahujú 42 stupňov, budú mať v roku 2050 o tri stupne viac, takže to bude odhadom 45 stupňov," skonštatoval Vautard.

Zatiaľ čo horúčavy v Európe koncom mesiaca po niekoľkých dňoch poľavili, extrémne teploty sa presunuli na sever a spôsobujú rozsiahle topenie ľadovcov v Grónsku a Arktíde.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok