Sto dní Ficovej vlády: Zmeny v daniach, školskom aj dôchodkovom systéme
Vláda premiéra Roberta Fica je pri moci už sto dní. Odsúhlasila niekoľko významných opatrení, ktorých cieľom je najmä konsolidácia verejných financií.
Ministerstvo financií
V rámci balíčka konsolidačných opatrení pripravilo niekoľko zmien v daňovej oblasti. Od októbra tohto roku by sa mali do praxe zaviesť nové opatrenia na boj proti daňovým únikom. Poslanci už koncom júna posunuli do druhého čítania novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá podľa ministerstva financií obsahuje zásadné legislatívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a únikov na DPH. Rovnako rezort financií v parlamente presadil aj definitívne zrušenie dane z emisných kvót, ktorú zaviedla ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej.
Poslanci národnej rady podporili v prvom čítaní aj návrh ministerstva financií na navýšenie osobitného odvodu pre banky. Na základe novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií sa s účinnosťou od posledného tohtoročného kvartálu rozšíri základ pre výpočet odvodu aj o retailové vklady, pričom banky budú musieť zaplatiť aj mimoriadny odvod. Podobne poslal parlament do druhého čítania aj návrh na zavedenie osobitného odvodu pre regulované firmy. Podľa tohto návrhu by mali regulované podniky odviesť štátu v tomto a budúcom roku spolu 125 mil. eur.
O podporu poslancov sa ministerstvo financií bude uchádzať s návrhom na zvýšenie niektorých správnych poplatkov. Novelu zákona o správnych poplatkoch, na základe ktorej by sa mali zvýšiť poplatky v oblasti verejnej správy, v rámci stavebnej činnosti či v oblasti dopravy odsúhlasila vláda Roberta Fica na prvom júlovom rokovaní. Koncom júna schválila vláda aj návrh na zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Kabinet odôvodňuje tento zámer potrebou konsolidovať verejné financie.
Okrem už pripravených legislatívnych návrhov vláda avizuje napríklad aj zvýšenie daní z príjmov právnických osôb a fyzických osôb s vyšším príjmom. Firmám by mala od budúceho roka stúpnuť sadzba dane z príjmov zo súčasných 19 % na jednotných 23 %. V prípade fyzických osôb chce vláda zdaniť sadzbou 25 % príjmy prevyšujúce 3 246 eur.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Cez poslanecký návrh zastavilo zavedenie minimálne 50-percentných poplatkov pre prijímateľov sociálnych služieb. Prijímatelia sociálnych služieb sa mali od 1. júla podieľať najmenej 50-timi percentami na úhrade nákladov na ich poskytovanie. Prezident Ivan Gašparovič už podpísal novelu zákona o sociálnych službách, ktorá tomu zabránila. O výške poplatkov pre prijímateľov sociálnych služieb rozhodnú samotné samosprávy, ktoré tak môžu zohľadniť miestne podmienky.
Dohodlo so zástupcami živnostenských organizácií zvýšenie minimálnych odvodov pre živnostníkov a zmenu pravidiel pri výpočte ich vymeriavacích základov.
Predložilo návrh zmien v prvom a druhom dôchodkovom pilieri, medzi ktoré patrí zvýšenie solidarity v priebežnom pilieri a predlžovanie veku odchodu do dôchodku podľa priemerného veku dožitia, zníženie odvodov do druhého piliera z 9 % na 4 % z hrubej mzdy, zvýšenie poplatkov pre dôchodkové spoločnosti a otvorenie druhého piliera na tri mesiace, od októbra do konca decembra tohto roka.
Predložilo návrh novely Zákonníka práce, ktorý obsahuje opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, zníženie rozsahu nariadenej nadčasovej práce či sprísnenie reťazenia pracovných pomerov dohodnutých na určitý čas.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
Vláda schválila novelu zákona o financovaní škôl z dielne rezortu školstva, hlasovať o nej bude ešte parlament. Na základe novely peniaze na záujmové krúžky v centrách voľného času (CVČ) a školských strediskách záujmovej činnosti by mali od januára 2013 dostávať obce, kde má dieťa trvalý pobyt, a nie tie, ktoré v skutočnosti ponúkajú záujmové činnosti pre dieťa.
Doposiaľ CVČ mohli získavať financie na deti aj zo susedných okresov. Po novom by mohli získavať financie na deti z okolitých obcí. Rezort chce zmenou zamedziť duplicitnému vykazovaniu toho istého dieťaťa vo viacerých centrách voľného času.
Vláda schválila novelu zákona o odbornom vzdelávaní vypracovanú rezortom školstva. Na základe novely prijímačky na stredné školy by mali byť od septembra 2014 povinné. Bez skúšok sa na školu dostane len žiak, ktorý v celoslovenskom testovaní deviatakov dosiahol v matematike aj slovenčine samostatne úspešnosť najmenej 90 percent. Tento rok dosiahlo takýto výsledok 715 z viac ako 40-tisíc deviatakov. Novela upraví aj kritériá prijímania na školy. Na gymnáziá sa budú môcť hlásiť len žiaci s priemerom známok do 2,0 a na stredné odborné školy (SOŠ) len žiaci s prospechom do 2,75. Novela ustanovuje aj nové právomoci pre samosprávne kraje. Od januára 2013 budú môcť VÚC rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách. O novele bude ešte hlasovať parlament.
Do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo školstva novelu vysokoškolského zákona, ktorá plánuje od januára 2013 povoliť profesorom maximálne jeden plný úväzok na vysokej škole.Ak návrh prejde, vysokoškolskí učitelia, výskumníci či umeleckí pracovníci budú môcť od nového roka odpracovať na akademickej pôde maximálne 58 hodín týždenne. Vysokoškoláci, ktorých budúci rok čakajú bakalárske či magisterské štátnice, majú po novom dostať kredity aj za vypracovanie a obhajobu záverečnej práce. Minister školstva navrhuje od januára 2013 predĺžiť externistom bakalársky aj magisterský stupeň o rok, celkovo by tak študovali o dva roky dlhšie. Vzhľadom na to, že externé štúdium je spoplatnené, bude určená maximálna suma, ktorú si budú môcť školy vypýtať za celé štúdium.
Vláda v máji na návrh ministra školstva nepovolila súkromnú Vysokú školu filmovej tvorby a multimédií (VŠFTaM). Minister pri nástupe do úradu deklaroval, že za jeho pôsobenia nedostane zelenú žiadna súkromná škola. O mesiac nato odporučil vláde povoliť vznik súkromnej Vysokej školy Goethe Uni Bratislava. Svoje stanovisko obhajuje tým, že ide o prestížnu školu, ktorá má väzbu na univerzitu vo Frankfurte nad Mohanom.
Ministerstvo zdravotníctva
Cez poslanecký návrh bola prijatá novela zákona o zdravotnom poistení. Od prvého júla do konca roka sa zvýšil odvod za poistencov štátu na 4,32 %, čím sa rozpustila 50-miliónová rezerva zo štátneho rozpočtu. Týmto spôsobom sa majú pokryť nedostatočné zdroje v zdravotníctve na vyššie platy sestier a lekárov. Novela zákona zároveň zaviedla do mechanizmu prerozdeľovania poistného nový parameter, prediktor.
Ministerstvo chce meniť liekovú reformu exministra Ivana Uhliarika. Do konca júna mali asociácie výrobcov a dodávateľov liekov pripraviť pripomienky k liekovým zákonom.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa pod hrozbou nátlakových akcií po rokovaniach so zástupcami Slovenskej lekárskej komory, Zdravity a Asociácie všeobecných lekárov pre deti a dorast, zvýšila platby ambulantným lekárom. U všeobecných lekárov je navýšenie o 8 %, u špecialistov 5 %, pričom sa navýšil aj bod za preventívne prehliadky pre všeobecných lekárov pre deti a dorast a všeobecných lekárov pre dospelých.
Počas uplynulých 100 dní vlády sa hovorilo najmä o šetrení. Robert Fico priniesol v tejto oblasti dve najzásadnejšie zmeny – ruší rovnú daň a mení druhý pilier.