Horieť môže i tam, kde bývalo vlhko. Pôda bojuje s extrémom
Na konci minulého týždňa monitoroval Slovenský hydrometeorologický ústav extrémne pôdne sucho na viac ako 8 % územia Slovenska. Na niektorých miestach je podľa SHMÚ relatívne nasýtenie pôdy vodou nižšie ako 10 %.
Problém pre celé hospodárstvo
„Nedostatok zrážok a sucho je aktuálne poprednou témou, pretože ovplyvňuje, viac alebo menej, prakticky takmer každý sektor hospodárstva. Problémy sa týkajú vodohospodárov, no so stále väčšou intenzitou aj poľnohospodárov. Ak aj na niektorých miestach môžu farmári využívať závlahy, treba zaplatiť ich prevádzku a toto podporuje rast cien poľnohospodárskych komodít a samozrejme aj samotní producenti začínajú uvažovať, či sa im ešte oplatí pestovať," zhodnotil SHMÚ.
Dôsledky sucha sa môžu podľa hydrometeorologického ústavu prejavovať aj v lesnom hospodárstve. "Riziko vzniku požiarov je teraz veľmi akútne, nie iba v určitých oblastiach, ale horieť môže aj v polohách, kde v minulosti bývalo prevažne vlhko,“ dodal SHMÚ.
Od roku 2011 prevláda na Slovensku podľa hydrometeorologického ústavu negatívna bilancia atmosférických zrážok. Od roku 2017 sa pritom kumuluje deficit zrážok, ktorý sa stále viac prejavuje v negatívnych hydrologických bilanciách
„Praktickým dôsledkom sú dočasne vyschýnajúce korytá niektorých menších vodných tokov, pokles hladín podzemnej vody a pokles výdatnosti väčšiny prameňov až takmer ich prechodné vysychanie a v regiónoch s prevládajúcim zásobovaním povrchovou vodou, ich klesajúce zásoby. V dôsledku opakujúcich sa dlhodobo suchých období dochádza k početnejšiemu prekonávaniu dlhodobých minimálnych hodnôt v podzemnej vode,“ konštatoval vo svojej správe SHMÚ.
Matečná odporúčala vápnenie či organickú hmotu
Významný deficit atmosférických zrážok sa v priebehu prvých šiestich mesiacov objavil podľa SHMÚ aj v tomto roku, a to predovšetkým na západnom, severozápadnom a severnom Slovensku, ale miestami aj na juhu stredného Slovenska. „Na tento stav poukazujú aj odchýlky mesačného úhrnu atmosférických zrážok na vybraných meteorologických staniciach - napr. Bratislava-letisko, Piešťany, Oravská Lesná a Poprad,“ dodal SHMÚ.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná už začiatkom júla upozorňovala farmárov, že sa musia pripraviť na klimatické zmeny, dôsledkom ktorých je sucho. Okrem pestovania suchuodolných odrôd by mali na poliach urobiť opatrenia na zadržiavanie vody, ďalej by sa mali zamerať na dostatok organickej hmoty v pôde a na vápnenie pôd. Nedostatok vápnika totiž spôsobuje, že všetky ostatné živiny sú pre rastliny neprístupné.
„Kombinácia vápnenia, organickej hmoty a zlepšenie hospodárenia na pôde by zlepšili aj hospodárenie s vodou,“ povedala Matečná. Agrorezort ešte v máji disponoval odhadmi, podľa ktorých by úrody mali byť vďaka májovým dažďom o niečo vyššie ako vlani, no poľnohospodári oponujú, že májové odhady poznačil suchý jún a momentálny stav, preto sú už neaktuálne.
