Stratégia 2030 naznačuje, ako využiť bývalých baníkov a sklárov
Slovensko by sa malo v sociálnej oblasti zamerať na zníženie odchodu ľudí za prácou či na zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých ľudí. Vyplýva to z Návrhu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorú predložil do medzirezortného pripomienkového konania.
Prilákanie talentov zo zahraničia
Prijať by sa mali viaceré opatrenia, ktoré prilákajú talenty zo zahraničia, ale prispejú aj k stabilizácii ľudských zdrojov v regiónoch. Konkrétne by sa mal znížiť podiel odchodu za prácou do zahraničia minimálne o tretinu, zvýšiť by sa malo prepojenie vzdelávania s praxou, ale aj zlepšiť podmienky pre kvalifikovaných mladých ľudí a ich rodiny. Tieto ciele by sa dali podľa návrhu dosiahnuť podporou tvorby pracovných príležitostí s primeraným mzdovým ohodnotením, ako i rozvojom malého a stredného podnikania v regiónoch.
Slovensko by sa malo podľa materiálu zamerať aj na podporu prepojenia vzdelávania s dopytom trhu práce vrátane celoživotného vzdelávania, ako aj pripravovať programy pre ľudí zo znevýhodneného prostredia. Okrem toho by sa mal štát zamerať na zlepšenie dostupnosti kvality života ako kľúčového faktora atraktivity pre stabilizáciu mladých ľudí vo všetkých regiónoch. Riešením by mohlo byť cenovo dostupné bývanie i kvalitná občianska vybavenosť. Viac by sa mali využívať aj špecifické zručnosti profesií v regiónoch. Ide napríklad o využitie banských špecialistov pri budovaní tunelov či sklárov v umeleckej sklárskej výrobe a kreatívnom priemysle.
Podpora mladých rodín
K zlepšeniu populačného vývoja by malo dôjsť prostredníctvom podpory mladých rodín. Štát by sa mal viac orientovať na motivačné nástroje na podporu zamestnávania, ktoré umožnia flexibilitu pre rodičov s deťmi do troch rokov. Vytvoriť by sa mala aj sociálna infraštruktúra pre mladé rodiny pri zabezpečovaní sociálnych služieb v oblasti poskytovania starostlivosti o dieťa do troch rokov. Zamestnávatelia by sa zase mali zamerať na rozširovanie takýchto možností na pracoviskách. Materiál hovorí aj o rozšírení práva na rodičovskú dovolenku aj na starých rodičov.
V oblasti zlepšenia dostupnosti práce pre všetky skupiny obyvateľstva navrhuje stratégia zvýšenie investícií do rozvoja ľudského kapitálu najmenej na priemernú hodnotu v krajinách Európskej únie. "Uprednostniť by sa tiež mali aktívne opatrenia trhu práce, ktoré sú orientované na vzdelávanie, rekvalifikáciu a budovanie ľudského kapitálu pred priamou finančnou podporou formou dotácie mzdy zamestnancov. Táto bude uplatňovaná iba v prípade znevýhodnených skupín," píše sa v materiáli.
Poskytnutie práce či vzdelávania
Ďalším nástrojom by mohlo byť poskytnutie pracovného miesta, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote do štyroch mesiacov po ukončení formálneho vzdelávania alebo strate pracovného miesta mladým ľuďom. Tiež by sa mali viac podporovať také formy zamestnania, ktoré umožnia flexibilitu na trhu práce rodičom malých detí, opatrovateľom i ľuďom so zdravotným postihnutím. Hĺbkovo by sa mali posudzovať dlhodobo nezamestnaní v čase, keď ich obdobie nezamestnanosti presiahne 18 mesiacov. Štát by mal viac dbať aj na odstránenie všetkých foriem diskriminácie na pracoviskách.
Návrh vízie a stratégie je rozsiahly, zameraný je na viaceré oblasti, aby krajina vedela účinne čeliť problémom a výzvam, ktoré prinášajú globálne zmeny. "K ním patria zmena klímy, mobilita a migrácia, rastúca globalizácia, dynamika a nestabilita svetovej ekonomiky, prudký rozvoj umelej inteligencie, prehlbujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými vrstvami obyvateľstva, nárast extrémizmu a nárast nedôvery k demokratickým inštitúciám v dôsledku stupňujúcej sa infantilizácie obyvateľstva," uviedol v materiáli ÚPVII s tým, že preto potrebuje Slovensko novú víziu a stratégiu rozvoja.
