Počet Slovákov v zahraničí klesá

Počet Slovákov v zahraničí klesá
Zdroj foto: SITA
Viac než dva milióny krajanov si dnes pripomína Deň zahraničných Slovákov. Ich počet však podľa šéfa Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimíra Skalského pomaly klesá.

„Hovorievame, že v zahraničí žijú asi dva milióny Slovákov, teda tretina slovenského národa,“ povedal Skalský agentúre SITA. V súčasnosti môžeme podľa neho hovoriť o dvoch proti sebe idúcich trendoch. Na jednej strane dochádza k asimilácii krajanov, keď najmä mladšie generácie už nemusia mať slovenskú identitu. „Na druhej strane stále pokračuje migrácia do zahraničia. S krízou sa však niektorí aj vracajú, napríklad z Veľkej Británie a Írska,“ doplnil. Skalský tak odhaduje, že dochádza k neveľkému poklesu počtu Slovákov v zahraničí.

Najviac zahraničných Slovákov žije v USA, podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je ich približne 1,2 mil. Za oceán ľudia podľa Skalského odchádzali už na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, neskôr za veľkej hospodárskej krízy a ďalšie vlny prišli s každým politickým otrasom. Okolo 375-tisíc Slovákov žije v susednom Česku, približne 110-tisíc v Maďarsku a zhruba stotisícové sú aj komunity v Kanade a vo Veľkej Británii.

Slovákov dnes podľa Skalského núti opustiť svoju rodnú zem najmä nedostatok práce. „Ďalší odchádzajú za štúdiom a často tam medzitým nadviažu toľko pracovných i súkromných vzťahov, že je pre nich logické pokračovať v živote v danej krajine,“ vysvetľuje šéf

Ako dodal, je však potrebné ujasniť si, kto to Slovák žijúci v zahraničí je. Podľa zákona je to osoba slovenskej národnosti, ktorá nemá trvalé bydlisko na Slovensku. „Ako sa však pozerať na ľudí, ktorí žijú kvôli práci či štúdiu viacero rokov v zahraničí, avšak trvalé bydlisko a mnoho väzieb majú stále na Slovensku?“ pýta sa šéf krajanskej organizácie. Svetové združenie Slovákov v zahraničí preto chce, aby sa pripravila novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, v ktorej by sa popri iných dôležitých zmenách novo pomenovali aj tieto skutočnosti. „Možno, aby sme pracovali aj s dvoma rôznymi pojmami – napríklad Slovák žijúci v zahraničí pre ľudí, ktorých som zmieňoval a zahraničný Slovák pre tých, ktorí žijú v zahraničí naozaj trvalo, často aj viac generácií. Odlišný musí byť k týmto skupinám aj prístup štátu, lebo majú iné potreby,“ uzatvoril Skalský.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá