Vláda vymenila riaditeľov, zastavila privatizáciu a urýchlila euroval

Výmena ľudí vo vedení štátnych úradov

Vláda dnes odvolala na návrh ministra vnútra Roberta Kaliňáka šiestich prednostov obvodných úradov v sídlach krajov. Dôvody výmeny nie sú v materiáli uvedené. Vo svojich funkciách končia: Jozefa Klokner ( Trnava), Pavol Čiernik (Trenčín), Katarína Miškovičová (Nitra), Ján Sága (Žilina), Viktor Marko (Banská Bystrica) a Ján Forgáč (Košice).

Kabinet od štvrtka vymenoval Vladimíra Krátkeho do funkcie prednostu Obvodného úradu Trnava, Juraja Gerliciho do funkcie prednostu Obvodného úradu Trenčín, Martina Nemkyho do funkcie prednostu Obvodného úradu Nitra, Vladimíra Macášeka do funkcie prednostu Obvodného úradu Žilina, Ľubicu Laššákovú do funkcie prednostky Obvodného úradu Banská Bystrica a Martina Petruška do funkcie prednostu obvodného úradu Košice. 

Návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Predkladatelia návrhu to zdôvodnili tým, že sa na materiál vzťahuje výnimka. Personálne zmeny sú aj v iných úradoch, odvolávali a vymenovali aj prednostov školských krajských úradov. Ich menný zoznam však nie v návrhu zverejnený. Vláda okrem toho odvolala z funkcie podpredsedu Štatistického úradu SR Štefana Schilla a na tento post vymenovala Juraja Horkaya. Z funkcie vedúcej služobného úradu Úradu priemyselného vlastníctva SR stiahla Ľubicu Benickú a nahradila ju Andrejom Legiňom.

Privatizácia podnikov je definitívne zrušená

Vládny kabinet definitívne ukončil začatý proces privatizácie niektorých spoločností s účasťou štátu. Privatizáciu podnikov začala ešte bývalá vláda Ivety Radičovej. “Na základe schváleného programového vyhlásenia vlády sme navrhli nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí Fondu národného majetku SR na podnikaní vybraných spoločností,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR.

Bývalý vládny kabinet plánoval privatizovať viacero podnikov. Išlo najmä o šesť teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach. Fond národného majetku SR pripravoval aj predaj minoritných podielov v spoločnostiach SAD. Predať sa mali aj akcie Slovak Telekomu, Burzy cenných papierov v Bratislave, podiely vo firme DMD Group, v podniku Kúpele Sliač, v spoločnosti Poliklinika Tehelná a podiel vo firme Bardejovské kúpele. 

Fond národného majetku SR pozastavil privatizáciu podnikov v októbri minulého roka po tom, čo padla vláda Ivety Radičovej. Proces privatizácie pri väčšine spoločností bol iba v štádiu vyhlásenia medzinárodných tendrov na výber privatizačných poradcov. Podľa viacerých vyjadrení súčasného premiéra Roberta Fica, jeho vládny kabinet nebude privatizovať strategické podniky.

Zákon o trvalom eurovale sa prerokuje v skrátenom konaní

Zákon o Európskom mechanizme pre stabilitu, teda o tzv. trvalom eurovale, sa po rozhodnutí vlády prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom je, že na Eurogroup, teda rokovaní ministrov financií eurozóny, sa dohodla inaugurácia mechanizmu 9. júla tohto roku. Ratifikovaním mechanizmu vzniknú jeho členom okamžité záväzky, ktoré budú musieť splniť. Pravidlá účasti Slovenska v trvalom eurovale pritom rieši práve predmetný zákon.

Najdôležitejší záväzok Slovenska sa podľa rezortu financií týka majetkovej účasti v mechanizme. Prvú splátku upísaného základného imania musí krajina uhradiť do pätnástich dní, odkedy nadobudne rámcová zmluva a návrh zákona v Slovenskej republike účinnosť. "V prípade, že by sa v Slovenskej republike neprijala potrebná legislatíva v čo najkratšom časovom období, mohlo by to mať značné následky na medzinárodné záväzky, ktoré prijala Slovenská republika v rámci svojho členstva v eurozóne. Zároveň by oneskorené prijatie legislatívy mohlo znamenať značné hospodárske škody, a to nielen pre Slovenskú republiku ale aj pre ostatné členské štáty eurozóny," odôvodňuje návrh na skrátené legislatívne konanie rezort financií.

Zmyslom návrhu zákona o ESM je zabezpečiť realizáciu všetkých záväzkov Slovenska, ktoré prijalo podpisom rámcovej zmluvy vo vnútroštátnom právnom poriadku tak, aby všetky opatrenia a postupy v rámci mechanizmu boli v plnej miere v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rámcová zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Týmto zákonom má byť práve predkladaný návrh zákona. 

Návrh zákona upravuje postavenie Slovenskej republiky v rámci mechanizmu a spôsob nadobudnutia majetkovej účasti. Slovenská republika bude v mechanizme figurovať ako akcionár s povinnosťou splatiť svoje upísané imanie, pričom svoje zastúpenie bude mať v Rade guvernérov a v Správnej rade mechanizmu. Výkon akcionárskych práv ako aj iných povinností vyplývajúcich z mechanizmu zabezpečí ministerstvo.

Prvých takmer 132 mil. eur bude musieť Slovensko do základného imania nového eurovalu splatiť už 15 dní po nadobudnutí účinnosti zmluvy o trvalom eurovale a zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Ďalších bezmála 132 mil. eur by sme potom do eurovalu mali splatiť ešte v tomto roku a následne by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške takmer 396 mil. eur.

Na úhradu prvej splátky v sume 131,8 mil. eur sa majú pritom použiť štátne finančné aktíva bez ich posilnenia prostredníctvom zvýšenia zdrojov financovania štátneho dlhu. Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie z pohľadu metodiky ESA 95 nebude mať vplyv na schodok alebo dlh verejných financií. Podľa metodiky ESA 95 bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a verejný dlh.