Sme ako Dáni. Väčšina slovenských detí má šancu zbohatnúť
Väčšina slovenských detí má šancu zbohatnúť bez ohľadu na príjem svojich rodičov. Priemerný Slovák je na tom z pohľadu šancí na vyšší príjem podobne ako Dán, Nór alebo Fín. Situácia je ešte spravodlivejšia v prípade, ak je dieťa alebo rodič vysokoškolsky vzdelaný. Neplatí to však pre deti najmenej zarábajúcich, ktoré zostávajú v pasci chudoby. Až 60 % z nich má v dospelosti príjem nižší ako minimálna mzda.
Majú šancu dobre zarábať
Tieto výsledky vyplývajú z najnovšieho komentára Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií, ktorý sa zaoberá tým, ako veľmi je príjem detí ovplyvnený ich vlastným talentom a zručnosťami, a naopak, nakoľko ho determinuje sociálne postavenie ich rodičov.
Generačná elasticita príjmov vyjadruje podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov. Jej hodnota na Slovensku je 18,4 % a je porovnateľná s krajinami severnej Európy. Toto relatívne nízke číslo znamená, že deti majú v dospelosti šancu dobre zarábať bez ohľadu na to, ako zarábali ich otcovia.
V pasci chudoby
Závislosť príjmu detí od príjmu rodičov ovplyvňuje počet detí a vzdelanie. Miera, do akej sa prenesú príjmy otcov na ich synov, je výrazne vyššia v rodinách s viac ako piatimi deťmi. Súvis medzi príjmom otca a syna je naopak takmer zanedbateľný, ak je otec alebo syn vysokoškolsky vzdelaný.
Najhoršie sú na tom deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 % detí, ktorých rodič patril medzi najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Viac ako priemernú mzdu zarobí iba 17 % z nich. V medzinárodnom porovnaní sú na tom najchudobnejší podobne ako v USA, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 %.
Ak rodičia nepatrili medzi najmenej zarábajúcich, šance zbohatnúť sú podobné ako šance stať sa chudobným. Taktiež platí, že deti, ktorých rodič nepatril ani medzi 10 % najmenej zarábajúcich a ani medzi 10 % najlepšie zarábajúcich, majú relatívne rovnomerné príjmové rozdelenie. Šance týchto detí teda nie sú výrazne ovplyvnené zárobkom ich rodiča.
Zarobia viac ako Bratislavčania
Zaujímavý je aj regionálny pohľad. Ak sa v Bratislave zamestná niekto, kto z nej nepochádza, zarobí v priemere 1471 eur, čo je o 19 % viac ako pôvodní Bratislavčania. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až o 24 % viac ako vysokoškoláci narodení v Bratislave. V ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné a najmenší rozdiel je v Banskobystrickom kraji.
Slovensko tak podľa analýzy IFP patrí ku krajinám akými sú napríklad Fínsko, Nórsko, Kanada a Dánsko, kde je vo všeobecnosti nízka príjmová nerovnosť a vysoká mobilita príjmov. V krajinách západnej Európy alebo v USA je generačná elasticita príjmov vysoká. Napríklad vo Veľkej Británii je na úrovni 50 %. Medzinárodne uznávaným receptom na elimináciu pasce chudoby je pritom podľa IFP kvalitný univerzálny vzdelávací systém, ktorý dokáže deti pripraviť na život bez ohľadu na sociálne a vzdelanostné postavenie ich rodičov.
