Ako sa zmenila výroba automobilov za uplynulých 25 rokov?

„Mal som iba 18 rokov keď som prvý raz vstúpil do závodu Martorell a pamätám sa, že vtedy sa konali olympijské hry v Barcelone. Bol som učeň a spolu s kolegami som mal veľké očakávania od budúcnosti – všetko bolo nové a povedali nám, že je to najmodernejší  závod v Európe“. Takto si Juan Pérez, ktorý v súčasnosti dozerá na lisovňu, spomína na obdobie pred 25 rokmi v závode SEAT Martorell. Juan a jeho kolega  Victor Manuel Díaz, ktorý je zodpovedný za tímovú prácu, štandardizáciu a manažment dielne, zažili historické zmeny v závode počas uplynulého štvrťstoročia:

- Obrovský závod, ktorý vyzeral ako laboratórium. „Dostal som pár overalov a s hlbokým rešpektom som vstúpil do karosárne. Všetko bolo také čisté, že som sa cítil ako v laboratóriu,“ spomína si Juan Pérez. Victor Manuel, ktorý mal 20 rokov keď začal pracovať v montážnej hale 8, nikdy nezabudne na svoj prvý pohľad na závod: „Uvedomil  som si, že je obrovský a zaplavený svetlom. Autá sa pohybovali hore a dole na výťahoch. Nikdy predtým som nevidel niečo také.“ Hoci závod Martorell začínal na ploche 404 000 m², v priebehu rokov sa rozrástol na plochu 2,8 milióna m², čo zodpovedá 400 futbalovým štadiónom.

- Pomohol som vyrobiť svoje prvé auto: Martorell spustil výrobu v roku 1993 s druhou generáciou modelu Ibiza a odvodenou limuzínou Cordoba, dvoma modelmi, ktoré Victor Manuel a Juan Pérez pomáhali vyrábať a obidvoch to uchvátilo: „Zvlášť si pamätám na SEAT Cordoba. Bolo to moje úplne prvé auto. Pomáhal som ho vyrábať každý deň a hneď som sa doňho zamiloval,“ povedal Victor Manuel. Pre Juana, „Ibiza v námorníckej modrej farbe sa stala mojim dobrodružným spoločníkom. Práve som získal vodičský preukaz. Toto auto vždy bude mať osobitné miesto v mojom srdci.“ Za uplynulých 25 rokov SEAT v závode Martorell vyrábal 39 rozličných modelov a niektoré z nich ako Ibiza sú teraz vo svojej piatej generácii.

- Keď zamestnanci prešli peši denne 10 kilometrov: Tento závod bol pre zamestnancov ako labyrint: „Keď bol čas ísť domov, nevedel som nájsť šatňu. Bolo veľmi ľahké zablúdiť,“ spomína Juan Pérez. „Denne sme prešli v labyrinte aj 10 kilometrov; oveľa viac ako dnes,“ porovnáva Victor Manuel. Dnes jazdí v závode 125 autonómnych dopravných robotov, ktoré pomáhajú zamestnancov pri preprave 23 800 dielcov denne na montážne linky a jazdia po neviditeľných trasách po celom závode.

- Roboty a zamestnanci, partneri pracujú spoločne: V roku 1993 bolo v závode Martorell 6000 zamestnancov, tento počet sa dodnes zdvojnásobil. Aktuálnych 12 000 zamestnancov sa delí o prácu s 2000 robotmi, ktoré presne montujú štruktúru automobilov a predstavujú približne 10 % všetkých priemyselných robotov v Španielsku. „V tých časoch museli dvaja ľudia manuálne montovať predné okná do automobilov. Boli veľmi rozmerné a ťažké. Dnes túto prácu vykonáva robot a my môžeme robiť menej namáhavé práce,“ vysvetľuje Juan Pérez.

- Od ťažkej podnožky po ergonomické sedadlo: O 25 rokov neskôr sa výrazne zlepšila ergonómia na pracovisku. Jednou zo zmien, ktoré zažil Victor Manuel Díaz je táto: „Museli sme používať ťažkú podnožku vo vozidle, na ktorej sme sedeli, keď sme montovali interiér. To bolo veľmi nepohodlné pre pracovníkov.“ Dnes sa používajú ergonomické sedačky pomenované ‘Raku Raku’, ktoré uľahčujú prácu. Zamestnanci sa na nich posunú zboku do vozidla posediačky a všetok potrebný materiál majú poruke.

- Skrátenie doby výroby nového automobilu zo 60 na 16 hodín: 84 robotov nanáša tenké vrstvy farby v lakovni a skenery najnovšej generácie skontrolujú kvalitu povrchu za iba 43 sekúnd. Dnešná digitalizovaná výroba umožní vyrobiť denne 2300 automobilov oproti 1500 pred 25 rokmi. Nový automobil teraz schádza z výrobnej linky každých 40 sekúnd. Virtuálna realita, tlač 3D a rozšírená realita sú ďalšie výdobytky, spojené s nástupom štvrtej priemyselnej revolúcie Industry 4.0.

- Závod, môj domov ďaleko od domova: Počas štvrťstoročia SEAT v závode Martorell vyrobil takmer 10 miliónov automobilov, ktoré sa dnes exportujú do 80 štátov. Takto Juan Pérez opisuje ostatných 25 rokov: „Tam, kde boli prázdne pozemky je dnes logistický park s rozličnými spoločnosťami a dokonca aj mestská štvrť. Nikdy som si nevedel predstaviť, že dnes budeme mať 10,5 km železničných tratí a 51 autobusových liniek. Strávil som väčšinu mladosti v závode; tam som sa zoznámil aj s mojou manželkou a našiel si dobrých priateľov. Je to môj druhý domov,“ sumarizuje Juan Pérez s viditeľným dojatím.