Mrazy a zastarané potrubia komplikujú prácu bratislavských vodárov

Vo zvýšenej miere sa to prejavilo na prelome rokov 2016/2017, kedy celé územie Slovenska postihli silné mrazy. S takouto situáciou sa musela vysporiadať aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorej generálneho riaditeľa, Ing. Zsolta Lukáča, EMBA, sme sa opýtali na prácu vodárov počas zimy, celkový stav sietí a ich prevádzku.

Pán riaditeľ, mohli by ste na začiatok v skratke čitateľom priblížiť, čo všetko je spojené s prevádzkou vodárenskej infraštruktúry?

Vodárenské technológie sú vo väčšine prípadov „skryté“ pred zrakom verejnosti, no s ich prevádzkou sú spojené zložité a finančne náročné procesy, ktoré umožňujú plynulé zásobovanie nezávadnou pitnou vodou, ako aj odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Jednoducho povedané, odobratú vodu dezinfikujeme a v prípade niektorých lokalít upravíme jej zloženie. Sústavou potrubí a čerpacích staníc ju dopravíme do tlakových pásiem, v ktorých je akumulovaná vo vodojemoch a následne ju gravitačne distribuujeme spotrebiteľom. Kvalitu vody počas celého procesu pravidelne monitorujeme. Odpadová voda je vedená zberačmi a kanalizačnou sieťou do čistiarní odpadových vôd. Tam je za pomoci zložitých procesov mechanicky a biologicky vyčistená.

Máme zimné obdobie. Je BVS pripravená na možné havárie na potrubiach?

I keď je tohoročná zima o niečo zhovievavejšia, sme stále v pohotovosti. Napríklad v januári sme riešili viac ako 160 porúch. No minulú zimu sme sa museli vysporiadať s 30% nárastom havarijných situácií než je obvyklé. S poruchami zapríčinenými mrazmi sa zväčša stretáme na vodovodných sieťach, no predošlú zimu došlo k nejednému problému aj pri odvádzaní a spracovaní odpadovej vody. Všetky poruchy sú ihneď opravované, čo vyžaduje vysoké pracovné nasadenie opravárenských tímov, ale aj vyššie finančné výdaje. Rastúce množstvo havárií však nie je spôsobené iba mrazmi, ale je výrazne ovplyvnené aj celkovým fyzickým stavom sietí.

Znamená to, že sa počet havárií a porúch môže do budúcna zvyšovať?

Udržiavanie dobrého stavu všetkých zložiek infraštruktúry je našou prioritou. Napriek tomu musím skonštatovať, že nezanedbateľná časť sietí je v súčasnosti už opotrebovaná a za hranicou svojej projektovanej životnosti. A práve tieto siete predstavujú zvýšené riziko vzniku havarijných situácií, a následne aj možné výpadky v zásobovaní vodou.

Aká je dĺžka sietí, ktoré prevádzkujete? A koľko z nej je v zastaranom stave?

BVS na území svojej pôsobnosti prevádzkuje 19 verejných vodovodov s dĺžkou nad 3 000 km, z ktorých v 117 obciach zásobujeme viac ako 700 tisíc obyvateľov. V 42 obciach prevádzkujeme 26 verejných kanalizácií, čo predstavuje viac ako 1 600 km kanalizačných sietí. Napríklad na hlavných vetvách verejného vodovodu evidujeme v Bratislave a okolí viac ako 210 km zastaraného potrubia.

Hovoríte o vysokom veku sietí a rizikách s tým spojených. Čo zapríčinilo takýto stav?

Všetky činnosti spojené s výstavbou infraštruktúry, jej prevádzkou, údržbou, či rekonštrukciou sú finančne náročné. Dlhodobým a najväčším problémom odvetvia vodárenstva boli a sú obmedzené finančné zdroje. V prípade BVS je tento fakt znásobený skutočnosťou, že sme v porovnaní s inými vodárenskými spoločnosťami výrazne limitovaní v možnostiach čerpať podporu z programov Európskej únie. Bez nej, resp. bez adekvátneho navýšenia zdrojov, však nie sme súčasnými disponibilnými prostriedkami schopní situáciu výraznejšie zlepšiť.

Na jednej strane tu máme problém zastaraných sietí, na druhej strane sa BVS podarilo zmodernizovať čistiarne odpadových vôd v Bratislave.

Áno, s hrdosťou môžem skonštatovať, že v Bratislave sa nachádzajú dve najväčšie a aj technologicky najmodernejšie čistiarne na Slovensku. Keďže majú nadregionálny presah – prispievajú k čistejším vodám Dunaja, mohla byť ich rekonštrukcia spolufinancovaná z Kohézneho fondu EÚ. Na základe takýchto úspechov verím, že sa nám v prípade navýšenia zdrojov podarí riešiť aj potrebu obnovy zastaraných sietí tak, aby mohli bezproblémovo slúžil obyvateľom ďalšie desaťročia.