Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky. Medzi nimi aj nefunkčné informačné systémy
Nefunkčné informačné systémy štátu sú brzdou v účinnej ochrane životného prostredia, efektívnom triedení odpadu a tiež v zvládaní krízových situácií či manažmente povinného očkovania. Zistenia o systéme ISKRA za 8,5 milióna eur kontrolóri odstúpili polícii.
Ďalšie nedostatky zistené pri nakladaní s majetkom na ministerstvách alebo samosprávach či iné zásadné zistenia slovenských kontrolórov v oblasti ropných zásob a ťažby nerastných surovín boli obsahom súhrnnej informácie, ktorú zaslal predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík trom najvyšším ústavným činiteľom.
Úrad ukončil v prvom štvrťroku tohto roku 14 kontrolných akcií v 57 subjektoch. V informácii zdôraznil dôležitosť zrozumiteľného rozpočtovania aj dodržiavania termínov finančnou správou. Kontrolóri v správach tiež poukázali na nedostatočnú podporu najmenej rozvinutých regiónov či nízke kapacity materských škôl. Samosprávam zase pripravili návod, ako zodpovedne a transparentne predávať či prenajímať majetok.
Veľa rozpočtových opatrení
"Najlepším kontrolórom je samotný občan, preto by štátny rozpočet, záverečný účet či výročná správa o hospodárení štátu mali byť pre bežných ľudí viac zrozumiteľné a prehľadné," uviedol Mitrík k výsledkom kontroly procesu strednodobého rozpočtovania. Na úrovni štátneho rozpočtu je problémom chronické posúvanie plnenia vládnych cieľov na koniec plánovacieho obdobia, ako aj neustále prekračovanie schváleného rozpočtu. Národná autorita dlhodobo upozorňuje aj na vysoký počet rozpočtových opatrení, ktorými sa mení schválený rozpočet bez vedomia parlamentu. V roku 2020 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu zvýšené o takmer 7,8 miliardy eur.
Kontroly viacerých subjektov štátnej a verejnej správy či samospráv preukázali potrebu jednotného centrálneho účtovného systému a jednotných pravidiel na minimalizovanie nedostatkov pri účtovaní, evidencii dlhodobého hmotného majetku, ako aj pri riešení pohľadávok. Kontroly na ministerstvách odhalili napríklad nepoistené budovy vo vlastníctve rezortu sociálnych vecí alebo systémový nedostatok v centrálnej evidencii majetku štátu, kde chýbajú nehnuteľnosti v zahraničí.
Nedodržaná zákonná lehota
Kontrola NKÚ potvrdila, že finančná správa nie vždy dodržiava zákonnú lehotu na priznanie a vyplatenie úroku z nadmerného odpočtu DPH. V takomto prípade musí platiteľovi dane zaplatiť navyše aj úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. V rokoch 2017 - 2019 vyplatila 745 platiteľom dane úrok z nadmerného odpočtu DPH celkovo v objeme takmer 500.000 eur. Úroky za oneskorené vrátenie dosiahli v 377 prípadoch výšku spolu 77.000 eur, aj tie boli často vyplatené až po zákonnej lehote.
Audity v environmentálnej oblasti, napríklad pri systéme kontroly skládok, plastového odpadu či ochrany podzemných zdrojov pitnej vody, ukázali, že spoločným menovateľom problémov sú nefunkčné informačné systémy, ktoré sú brzdou v účinnej prevencii pred škodami v dôsledku znečistenia pôdy, ovzdušia či zdrojov pitnej vody. Štátnym orgánom chýba účinný systém kontroly a dostatočné kompetencie, napríklad voči prevádzkovateľov skládok odpadu. Pre zastaraný informačný systém odpadového hospodárstva kompetentné orgány nemajú presné dáta o odpade, oficiálna miera recyklácie je preto výrazne nadhodnotená.
Možné porušenie povinností
Výsledky kontroly projektu ISKRA odstúpil NKÚ orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného porušenia povinností pri správe cudzieho majetku či zneužitia právomoci verejného činiteľa. Projekt ISKRA bol realizovaný na ministerstve hospodárstva v rokoch 2013 – 2020 s celkovým rozpočtom na úrovni 24 miliónov eur. Hoci ani jedna fáza projektu nebola realizovaná a systém nebol nikdy využívaný, ministerstvo do konca minulého roka uhradilo faktúry za viac ako 8,5 milióna eur.
Očkovanie a kolektívna imunita
Pandémia zvýraznila rezervy v systéme ochrany obyvateľov pred infekčnými ochoreniami pri očkovaní mladých ľudí. Kontrola NKÚ poukázala na riziká s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní. Miera zaočkovaných detí, hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole, sa v Bratislave dostala na úroveň 93 – 94 percent. Medzi rizikové regióny sa tiež radia Spišskonovoveský a Levočský okres, pričom na Spiši sa miera zaočkovanosti detí proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 percent. Okrem negatívnych informácií o očkovaní problémy spôsobili aj výpadky v dodávkach očkovacích látok v dôsledku decentralizácie manažmentu očkovania.