Počas druhej vlny presunuli stovky pacientov. Problémom boli aj príbuzní
Počas druhej vlny pandémie sa z dôvodu nedostatku lôžok presunulo medzi nemocnicami 690 pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Čas transportov trval 2500 hodín. Presuny pomohlo zrealizovať Operačné stredisko na podporu transportu ťažko chorých pacientov s ochorením COVID-19, ktorého súčasťou boli aj Ozbrojené sily, informoval Michal Weinciller, riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby.
Aj 15 presunov denne
Operačné stredisko na podporu transportu začalo fungovať v novembri. Jeho úlohou bolo pre pacienta nájsť v nemocniciach po celom Slovensku voľné lôžko s umelou pľúcnou ventiláciou a najťažšie prípady tak prerozdeliť. "Presunov pacientov s novým koronavírusom, nie ventilovaných, ale tých, ktorí potrebovali kyslíkovú liečbu, bolo od novembra asi 3000. Niekedy sme denne presúvali aj 15 pacientov z jednej nemocnice do inej, čo bolo koordinačne náročné," uviedol Weinciller.
Spresnil, že na prelome januára a februára bolo niekedy potrebných desať až 15 telefonátov do nemocníc, kým operačné stredisko na podporu transportu našlo pacientovi voľné ventilované lôžko. Operačné stredisko bolo zložené zo zástupcov ministerstva zdravotníctva, Ozbrojených síl SR a Operačného strediska ZZS SR.
"Ponuku na zriadenie nového operačného strediska na podporu transportu sme využili, lebo od októbra minulého roka začal prudko rásť počet ventilovaných pacientov, ale aj z kapacitných dôvodov, keďže tiesňová linka bola zahltená," priblížil Weinciller.
Zvládnuť starostlivosť o pacientov s novým koronavírusom pomohla podľa Weincillera aj zahraničná spolupráca. Do Nemecka boli začiatkom marca transportovaní traja pacienti, ktorí sa na Slovensko vrátili v dobrom zdravotnom stave. Do Poľska bolo prevezených šesť pacientov, traja z nich zomreli. "Na Slovensku tiež pôsobili dva medzinárodné tímy - rumunský v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a dánsko-belgický tím vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici," pripomenul Weinciller.
Často volali pomoc neskoro
Pomoc vojakov Weinciller ocenil. Druhá vlna pandémie totiž spôsobila aj vypnutie operačných stredísk v Trnave a v Bratislave, kde pracovníci skončili v karanténe. "Personálne sme to zvládli len tak tak," skonštatoval Weinciller. Problémom pandémie boli aj príbuzní, ktorí často volali záchranku neskoro. "Od začiatku januára nám začali stúpať úmrtia v záchrankách, príbuzní často volali záchranku veľmi neskoro, niekedy aj po šiestich dňoch, čo mal pacient komplikácie," dodal Weinciller.
Dodnes v boji proti pandémií pomáha podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) denne 1500 vojakov. Ku koncu marca sa do úloh ministerstva zdravotníctva zapojilo 87.767 príslušníkov ozbrojených síl. "Pre vojakov chystáme tretiu vlnu odmeňovania," prisľúbil Naď. Počas druhej vlny pandémie pomáhalo situáciu zvládnuť aj 36 príslušníkov vojenského zdravotníctva. "V súčasnosti, keď sa situácia začína uvoľňovať, vojaci k prvému máju odovzdajú svoju činnosť a ukončia pôsobenie na Operačnom stredisku ZZS SR," dodal Roman Jantoš, hlavný lekár Ozbrojených síl.
