Prečo nedostanete Covid-19 po očkovaní? Takto fungujú rôzne druhy vakcín

TA3
4.4.2021 14:00

Na Slovensku momentálne prebieha očkovanie vakcínami Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca. V skladoch už máme Sputnik V a dodávku vakcíny Johnson&Johnson očakávame v apríli. V čom sa líšia a čo majú spoločné? Ako fungujú vakcíny vysvetlila Eva Tvrdá, šéfka Laboratória pre experimentálnu toxikológiu Výskumného centra AgroBioTech na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.

Prečo nedostanete Covid-19 po očkovaní? Takto fungujú rôzne druhy vakcín
TASR/AP

Z vakcíny sa nenakazíme

"Vakcíny, ktoré sa momentálne využívajú proti koronavírusu, obsahujú syntetickú kópiu vírusového génu, ktorý kóduje tzv. spike proteín. Je to bielkovina, ktorá sa nachádza na povrchu vírusu, a ktorá je dôležitá pre vstup vírusu do bunky a následné spustenie infekcie," vysvetľuje vedecko-výskumná pracovníčka.

Šanca, že by človek dostal z vakcinácie reálny COVID-19, neexistuje, hovorí Eva Tvrdá. Do vakcín totiž putuje len časť genetickej informácie, nie je to kompletná vírusová RNA. Ako sa získava kópia génu, ktorý ide do vakcín? "Kópiu vírusového génu do vakcín vieme získať tak, že si prečítame kompletnú genetickú informáciu, čiže sekvenciu génov vírusu pomocou už toľko spomínaného sekvenovania, v rámci tejto sekvencie génov sa vyberie konkrétny gén, ktorý kóduje spomínaný Spike proteín, a na základe jeho predlohy sa nasyntetizuje, teda umelo vytvorí jeho kópia - vo forme RNA v prípade mRNA vakcín alebo vo forme DNA v prípade vektorových vakcín," opisuje Tvrdá.

Na rozdiel od našich buniek, kde je genetická informácia ukotvená v molekule DNA, je hlavným nositeľom genetickej informácie koronavírusu RNA. Preto sa často rozprávame o vírusovej RNA.

Očkujeme dvoma typmi vakcín

Na Slovensku očkujeme dvoma typmi vakcín. Sú to mRNA vakcíny, k nim patria Pfizer/BioNTech a Moderna. "Je to najmodernejšia technológia, ich produkcia je najrýchlejšia, a to práve preto, lebo izolácia vírusovej RNA, prečítanie jej genetickej informácie, voľba vhodného génu a produkcia jeho umelej kópie sú vďaka moderným metódam molekulárnej biológie už veľmi rýchle," opisuje Tvrdá.

Odborníčka vysvetľuje, že v tomto prípade "je kópia RNA génu pre Spike proteín obalená v tukovej kvapôčke, ktorá vstúpi do bunky, kde sa proteín nasyntetizuje a vystúpi na jej povrch, kde ho rozpoznáva imunitný systém. Spike proteín aj mRNA vakcíny sa rozpadávajú v krátkom čase po očkovaní".

Vektorové vakcíny znesú vyššie teploty

Druhým typom vakcín sú vektorové vakcíny, sem patria AstraZeneca, Sputnik a Johnson & Johnson. "Fungujú na presne tom istom princípe ako mRNA vakcíny, avšak vírusový gén kódujúci Spike proteín (vo forme DNA) je obalený v tzv. vektore - je to iný typ vírusu, ktorý priľne na povrch bunky a kópiu COVID génu vypudí do bunky," opisuje odborníčka.

"Vektorový vírus v prípade všetkých týchto vakcín je adenovírus, ktorý je za normálnych okolností zodpovedný za bežnú nádchu alebo prechladnutie. Adenovírus je v prípade vakcíny inaktivovaný, čiže „dutý“, teda vie do organizmu vstúpiť, ale nevie sa množiť, a nemôže vyvolať žiadnu infekciu," vysvetľuje Tvrdá s tým, že je to buď šimpanzí adenovírus, ten využíva AstraZeneca, alebo humánny adenovírus vo vakcínach Johnson & Johnson či Sputnik.

Prečo sa líšia teploty uchovávania vakcín? Vektorové vakcíny obsahujú koronavírusový fragment vo forme DNA, ktorý je stabilnejší ako fragment RNA, "a preto možno takúto vakcínu uchovávať aj pri vyšších teplotách v porovnaní s mRNA vakcínami. Technológia výroby je staršia a známejšia, už sa ňou podarilo vyrobiť napríklad vakcínu rVSV-ZEBOV proti Ebole," opisuje Tvrdá.

Ďalšie typy vakcín proti koronavírusu

Ďalšími typmi Covid-vakcín sú rekombinantné vakcíny, Sem patrí očkovacia látka Novavax. "Vakcína obsahuje nanočastice, ktoré sú obalené priamo umelo vytvoreným (nasyntetizovaným, tzv. rekombinantným) Spike proteínom. V tomto prípade imunitný systém reaguje priamo na nanočastice," opisuje Tvrdá. Dopĺňa, že do takejto vakcíny sa navyše pridáva tzv. adjuvant, teda látka, ktorá pomáha naštartovať imunitnú reakciu.

Technológia rekombinantných vakcín sa podľa Tvrdej bežne využíva napríklad pri výrobe vakcín proti HPV alebo chrípke. Aktuálne je Novavax v posudzovacom procese Európskej liekovej agentúry.

Niektoré vakcíny využívajú inaktivovaný vírus. Takto fungujú čínske vakcíny Sinopharm a Sinovac aj Covaxin z Indie. "Vakcíny využívajú priamo SARS-CoV2 vírus, ktorý je chemicky inaktivovaný. Vírus sa nemôže množiť, ale jeho povrchové proteíny (napr. Spike) ostávajú zachované," vysvetlila Tvrdá. Toto je podľa nej najstaršia a najznámejšia technológia, pričom "prakticky všetky detské vakcíny sú založené na princípe inaktivovaného vírusu".

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok