Zničila Demänovskú dolinu politika? Vinní sú aj majitelia pozemkov, zaznelo v TA3

Demänovská dolina je klenot Slovenska s mnohými prírodnými unikátmi. "V Demänovskej doline máme najväčší jaskynný systém v celých Karpatoch," objasnil predseda občianskeho združenia Pre Dolinu Pavel Herich s tým, že aj vo svetovej literatúre je demänovský jaskynný systém pojem. Poukázal aj na sústavu brál a údolia, známu ako Demänovský kaňon. Zdôraznil, že toto územie je vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.

Z bohatých lesov zostali iba holoruby. Starostka obce Demänovská Dolina Ľubomíra Klepáčová (nezávislá) tvrdí, že obec bola "v podstate predurčená na rozvoj cestovného ruchu". Myslí si, že infraštruktúra je dôležitá pre cestovný ruch. Priznala, že časť lesa bola obetovaná na výstavbu, no podľa nej je istá infraštruktúra nutná pod podmienkou, že bude rešpektovať prírodu.

"Príbeh Demänovskej doliny nám môže slúžiť ako varovný prst, z ktorého sa treba poučiť," hovorí štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (nominant OĽANO). Podľa neho ide o príklad "volebnej turistiky", pričom v tomto prípade bolo ovládnuté obecné zastupiteľstvo, ktoré riadi výstavbu. Stav doliny podľa neho nie je iba výsledkom prírodnej kalamity.

Bývalý predseda PSP Ploštín Tibor Dzúrik uviedol, že dolinu zmenili stavby iba drobným percentom, zjazdovky väčším a istým dielom prispeli aj kalamity. Robí inžiniersku činnosť "pre konkrétnych investorov", a ako developer sa podieľa na menších projektoch - napríklad Škriatkov les. Tvrdí, že on stavia na zdedených pozemkoch.

Výkonná riaditeľka OOCR Región Liptov Darina Bartková si myslí, že každý cestovný ruch by mal byť trvalo udržateľný - môže sa rozvíjať iba do tej miery, aby prírodné bohatstvo zostalo zachované. Investori podľa nej vybudovali infraštruktúru, vďaka ktorej "sme sa stali lyžiarskym strediskom number one v strednej Európe". Priznala však, že s niektorými stavbami nie je spokojná, no vinníkov je viacej, napríklad majitelia pozemkov.

Vzhľad doliny majú z väčšej časti na svedomí kalamity, uviedol predseda predstavenstva spoločnosti TMR Igor Rattaj a dodal, že "lesy padli pre zjazdovky pred 50 rokmi" a za posledných päť rokov nevyrúbali z tohto dôvodu ani jeden strom.