Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Technológia „suchých vlákien“ sľubuje ľahšie a lepšie snowboardy

Technológia „suchých vlákien“ sľubuje ľahšie a lepšie snowboardy
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
25. 2. 2021
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Ktorému snowboardistovi by sa nepáčila doska, ktorá je ľahšia a pohotovejšia v akcii? Nemeckým vedcom sa podarilo vytvoriť takú, o ktorej sa tvrdí, že dosahuje obe vlastnosti a jej výrobný proces nezahŕňa toľko odpadu zo spracovania.

Ľahké kompozitné snowboardy sa zvyčajne vyrábajú z vrstiev, ktoré sa skladajú z prepletených uhlíkových alebo sklenených vlákien, do ktorých sa pridáva živica. Tieto listy sú vyrezané z rolky materiálu a potom sa presne orežú na požadovanú veľkosť a tvar. To znamená, že zostane množstvo zvyškov materiálu, ktoré sa zvyčajne len vyhodia, hoci výrobca zaplatil za celú rolku.

Okrem toho má každá vrstva takéhoto materiálu po celej ploche jednotnú konzistenciu. Hoci je to v niektorých situáciách žiaduce, predstavuje to výzvu pri pokuse o vylepšenie vlastností hotového kompozitu. Výrobcovia môžu totiž chcieť, aby snowboardová doska bola v niektorých oblastiach pružnejšia a v iných napríklad tuhšia.

S ohľadom na tieto obmedzenia vytvoril tím nemeckých vedcov z Technickej univerzity v Chemnitzi prototyp snowboardu pomocou variácie automatizovanej techniky známej ako ukladanie suchých vlákien. Táto technika zahŕňa stiahnutie jednotlivých uhlíkových a sklenených vlákien z rolky a ich položenie priamo do formy snowboardu okolo dreveného jadra. Živica sa pridáva, až keď sa vrstvy týchto vlákien následne laminujú dokopy.

Prototyp snowboardovej dosky bol vyrobený pomocou procesu známeho ako Anisotropic Layer Design (ALD), ktorý predstavuje variáciu pri ukladaní suchých vlákien.

Týmto spôsobom sa dostane všetko vlákno, ktoré je určené pre jeden snowboard, do tejto dosky a v podstate nevznikne žiadny odpad. Navyše sa pomocou tejto techniky dajú upraviť vlastnosti rôznych častí dosky riadením spôsobu, akým sú vlákna ukladané. Napríklad môžu byť na niektorých miestach bližšie k sebe pre zaistenie vyššej pevnosti a na iných sú od seba vzdialenejšie, aby v týchto častiach bola doska pružnejšia.

Vedci vyrobili prototyp s dĺžkou 1,6 metra, ktorý je vlastne splitboardom. To znamená, že je možné ho horizontálne rozdeliť na dvojicu turistických lyží na výstup na horu a potom ich spojiť späť do jedného snowboardu, aby pre zjazd dole kopcom. S hmotnosťou 2,6 kilogramov sa hovorí o jednom z najľahších splitboardov v priemysle.

Tím ďalej tvrdí, že jeho jedinečne deformovateľné hrany prispievajú k lepšiemu zarytiu sa do snehu v zákrutách a zároveň sa zdvíhajú, aby sa zabránilo zachyteniu počas manévru známeho ako kĺzanie na doske. Vedci odhadujú, že výroba snowboardov pomocou ich techniky by mohla znížiť odpad vlákien až asi o 60 percent. Vďaka udržateľnej výrobe snowboardovej dosky sa tak okrem zníženia výrobných nákladov tiež výrazne znižuje uhlíková stopa.

Dr. Joerg Kaufmann skúša splitboard v konfigurácii lyží.