Nový fond pre kurzarbeit má byť do dvoch rokov, týka sa aj SZČO

TA3 TASR SITA
21.10.2020 08:42

Od roku 2022 by mal fungovať samostatný poistný fond pre skrátenú prácu. Navrhuje to ministerstvo práce v Koncepcii zavedenia nástroja kurzarbeit, ktorú predložilo na rokovanie vlády. Kabinet materiál schválil s pripomienkou.

60 % štát a 20 % zamestnávateľ

Návrh koncepcie obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov, samotná výška dávky pre zamestnanca má byť približne 80 % jeho čistej mzdy. Na účely zavedenia nového systému poistenia sa navrhuje v Sociálnej poisťovni vytvoriť nový poistný fond. Do neho by mali prispievať zamestnávatelia so sídlom na území Slovenska, a to bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia. "Navrhuje sa nahrádzať z nového fondu v zásade náklady zamestnávateľa na zamestnanca v pomere 60 % štát a 20 % zamestnávateľ, pričom 20 % bude predstavovať zníženie mzdy zamestnanca," konštatuje ministerstvo práce v predloženej koncepcii.

Do nového fondu by mali prispievať aj samostatne zárobkovo činné osoby. "Ak príde v budúcnosti akákoľvek kríza, nebudeme musieť špekulovať, či živnostník má súbeh so zamestnaním, nemá súbeh so zamestnaním, či má podlžnosti, mal by nárok na približne 630 eur v čistom," zdôvodnil minister Krajniak. Takúto dávku by SZČO dostala, ak by do nového fondu platila poistné v sume približne 5 eur mesačne.

Zásadnou podmienkou pre poskytnutie dávky by malo byť podľa návrhu obmedzenie prevádzkovej činnosti, ku ktorej musí dôjsť na základe vonkajších faktorov dočasného charakteru, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť a v dôsledku ktorých nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov. V koncepcii sa zvažuje uplatňovanie nového režimu aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám.

Navrhuje sa, aby sa poistenie skrátenej práce vzťahovalo aj na poberateľov invalidných dôchodkov z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, poberateľov starobných a predčasných starobných dôchodkov, na ktorých sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje.

Nový poistný fond na účely skrátenej práce sa navrhuje bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Základný fond poistenia v nezamestnanosti je totiž dlhodobo prebytkový. Výber poistného sa navrhuje realizovať prostredníctvom SP, ktorá má na to vytvorenú infraštruktúru, a to do času, kým dôjde k realizácii jednotného výberu daní a odvodov prostredníctvom finančnej správy.

Podmienky pre dávku

Výška poistnej sadzby skrátenej práce má byť podľa predloženého návrhu vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde SP dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie nového koronavírusu. Ak by vypukla rovnaká kríza ako v súčasnosti, rezort odhaduje, že výdavky potrebné na podporu ohrozených pracovníkov by dosiahli 1,4 miliardy eur. "Sumu by v prípade povinného poistenia SZČO bolo možné akumulovať v poistnom fonde skrátenej práce za približne 10 rokov pri poistnom vo výške 0,5 %," píše sa v návrhu.

O poistnú sadzbu skrátenej práce má byť znížená sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. Navrhuje sa zachovať maximálny vymeriavací základ na platenie poistného aj na tento typ poistenia na úrovni 7-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Uplatňovanie sektorovo rozdielnej sadzby poistného sa nenavrhuje.

Koncepcia zároveň hovorí aj o podmienkach poskytovania tejto dávky. Zamestnávateľ bude podľa návrhu musieť mať napríklad uhradené odvody do tohto fondu minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku skrátenej práce. Pri výplate dávky sa uvažuje o dvoch alternatívach.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok