Ani slobodné, ani spravodlivé. EÚ hrozí Minsku pre voľby sankciami
Ministri zahraničných vecí Lotyšska, Estónska, Fínska a Poľska vyzvali v utorok na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci s cieľom prediskutovať súčasnú politickú krízu v Bielorusku.
Výzvu zaslali Borellovi
Za iniciatívou mimoriadneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ stoja šéfovia estónskej, fínskej, lotyšskej a poľskej diplomacie Urmas Reinsalu, Pekka Haavisto, Edgars Rinkevičs a Jacek Czaputowicz. Svoju výzvu zverejnili v Rige pri príležitosti 100. výročia podpísanie mierovej zmluvy medzi Lotyšskom a sovietskym Ruskom. Situácia v Bielorusku bola podľa AFP stredobodom ich spoločnej tlačovej konferencie, na ktorej všetci štyria ministri podporili návrh na európske stretnutie na najvyššej úrovni, ktorý v pondelok predložil Czaputowicz.
Upozornili, že táto výzva už bola zaslaná na posúdenie šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi, ktorý predsedá ministerským radám v oblasti zahraničnej politiky. "Stále existuje priestor na dialóg," povedal Rinkevičs, hostiteľ utorňajšieho stretnutia na otázku, či netreba, aby EÚ uvalila sankcie na Bielorusko, kde vládnuci režim po sporných prezidentských voľbách silou zasahuje proti demonštrantom a novinárom. Podľa Rinkevičsa existuje riziko, že prípadné nové sankcie ešte viac "globálnu závislosť" Bieloruska na Ruskej federácii.
Reakcia na odchod Cichanovskej
"Nie je bežné, že opoziční kandidáti utekajú zo svojej vlastnej krajiny. So sankciami musíme byť opatrní, pretože musia byť uvalené takým spôsobom, aby sa nedotkli bežných bieloruských občanov alebo občanov iných krajín žijúcich a pracujúcich v Bielorusku," vysvetlil šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto.
Ministri zahraničných vecí Lotyšska a Poľska, čiže štátov, ktoré zdieľajú spoločné hranice s Bieloruskom, zároveň uviedli, že ich krajiny sú ochotné prijať bieloruských opozičných politikov. Ich odkaz je reakciou na odchod prezidentskej kandidátky Sviatlany Cichanovskej do Litvy.
Najúspešnejšia vyzývateľka prezidenta Alexandra Lukašenka napadla výsledok nedeľňajších prezidentských volieb, v ktorých podľa úradov Lukašenko získal viac ako 80 percent hlasov. Lukašenko medzitým ocenil zákroky orgánov činných v trestnom konaní proti nespokojným demonštrantom a obvinil opozíciu z prijímania zahraničnej podpory z krajín, ako sú Poľsko alebo Česká republika.
Neprimerané a neprijateľné násilie
Európska únia v utorok deklarovala, že nedeľné prezidentské voľby v Bielorusku neboli slobodné ani spravodlivé. EÚ súčasne skúma možnosť uvalenia sankcií na osoby zodpovedné za policajné násilie voči občanom Bieloruska a za manipuláciu s výsledkami volieb. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil šéf európskej diplomacie Josep Borrell a na ktorom sa dohodli ministri zahraničných vecí všetkých 27 krajín EÚ.
"Voľby (v Bielorusku) neboli ani slobodné ani spravodlivé. Úrady sa uchýlili k neprimeranému a neprijateľnému násiliu. Budeme študovať činnosť bieloruských orgánov v tejto situácii a dôkladne prehodnotíme naše vzťahy s Bieloruskom, čo môže zahŕňať aj prijatie adresných opatrení voči osobám zodpovedným za násilie a falšovanie volebných výsledkov," uvádza sa vo vyhlásení.
Za víťaza prezidentských volieb v Bielorusku bol Ústrednou volebnou komisiou vyhlásený Alexander Lukašenko s 80,08 percentami hlasov. Jeho najvýraznejšia súperka Sviatlana Cichanovská získala podporu 10,09 percenta voličov.Cichanovská i ďalší prezidentskí kandidáti odmietli uznať oficiálne výsledky volieb.
