Čo všetko vieme o novom koronavíruse? - 1. časť

Čo je to koronavírus?

Korona je podľa odborníkov označenie pre viacero rodov vírusov, ktoré spôsobujú aj choroby dýchacích ciest. Patrí medzi ne i vírus, s ktorým sa bežne stretávame pri nádche. Jadro vírusu tvorí genetický materiál obklopený obalom s proteínovými hrotmi. Tie vytvárajú akoby korunu, ku ktorej môžeme ich vzhľad prirovnať. Práve v latinčine je potom koruna v preklade Corona a podľa toho tieto vírusy dostali aj svoje meno.

Ešte v roku 2003 sa v Číne objavil vírus SARS, v roku 2012 zasa v Saudskej Arábii vírus MERS. No a koncom roka 2019 to bol koronavírus, s dnešným pomenovaním SARS CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Všetko sa to spájalo s čínskym mestom Wu-chan. Na otázku prečo práve tam, zatiaľ nedal nikto jasnú odpoveď. I v odborných kruhoch sa na začiatku hovorilo o nakazení sa od zvierat, od hadov či netopierov. Neskôr sa ale výskumom zistilo, že novodobý vírus je najviac podobný vírusu SARS, s ktorým už ľudstvo bojovalo.

Nový koronavírus má podľa odborníkov niektoré sekvencie, ktoré sa v bežných izolátoch koronavírusu nevyskytujú. Genóm ich údajne presvedčil o tom, že prírodný izolát to nebude. Navyše vo Wu-chane je laboratorium, kde sa podľa výskumníkov s vírusom SARS pracovalo. Logicky sa preto rozšírili aj názory, že pri novom koronavíruse môže ísť o zrejme o nechcený únik vírusu z miestneho laboratória. Skutočnosť je však taká, že po celom svete je dnes množstvo nakazených ľudí.

“Jedná sa o vírus, ktorý vyvoláva ochorenie dýchacích ciest, ktoré môže prebiehať formou veľmi ľahkej infekcie, ako je nádcha, bolesť hrdla, kašeľ. Avšak môže prechádzať v určitých prípadoch u oslabených jedincov aj do ťažšej formy ochorenia, ako do zápalu pľúc, prípadne respiračného zlyhania,” vysvetľuje pani Jana Skalová, hlavná epidemiologička siete ProCare a Svet zdravia.

Pre infikovanie vírusom je jeho vstupnou bránou do ľudského tela spojovka oka, nosová sliznica a ústna dutina.

“Na nosovej sliznici a na sliznici ústnej dutiny sa nachádzajú miesta, ktoré voláme receptory. Sú to miesta, na ktoré sa daný vírus prichytí a na týchto miestach začne zneužívať bunký nášho tela na svoje rozmnožovanie.”

Spojovka oka síce receptory nemá, ale vírus sa môže, cez slzné kanáliky dostať až na nosovú sliznicu, a to cez kvapôčky infikovaného, ktoré môžu zasiahnuť naše oči.

“Keď sa mi vírus dostane niekde na kožu, kožu tela, vlasovú časť hlavy, uši alebo iné miesto, infekcia tam nemôže vzniknúť, pretože sa jedná o jednoznačne respiračný vírus. To znamená, spôsobuje ochorenie iba dýchacieho systému.”

Čo sa týka samotného vírusu, vedci sa už dlho sporia o to, či je to živý organizmus. Tento vedecký boj bude asi dlho pokračovať, no rozhodne sa zhodnú v tom, že vírus je mimoriadne inteligentný. Ak sa teda dostane k našim receptorom na bunkových membránach, vo veľmi krátkom čase sa snaží svojho hostiteľa zmonitorovať a naviazať sa na bunku, pomocou svojich proteínov v podobe výbežkov v jeho korune. Ak mu hostiteľ vyhovuje, infikuje jeho bunky a začne sa rozmnožovať.

No vírus sa do tela dostať možno ani nemusí. Vedci sa zhodli na tom, že je tu aj fenomén známy ako superinfekcia. Ak je vraj už nejaký korona vírus v bunke a môže to byť aj ten, čo spôsobuje len obyčajnú nádchu, uzatvorí si za sebou dvere a ďalší už dnu nepustí. Možno aj preto sú deti odolnejšie, prípadne sa objavili aj názory, že istú odolnosť získavajú aj chovatelia psov a mačiek. Pravdou je však to, že nový koronavírus je doslova zákerný a náš imunitný systém ho nerozpozná dostatočne včas na to, aby rýchlo vytvoril protilátky ako pri inom type vírusu.

Ak je už nový koronavírus v tele, rozmnožuje sa doslova bezohľadne. Je obalený membránou a tú podľa vedcov získava vtedy, keď opúšťa infikovanú bunku. Takto teda ničí epitel, inak povedané tkanivo, ktoré vystiela orgánové dutiny. V tejto súvislosti sa to týka najmä pľúc.

Je jasné, že nový koronavírus sa teda šíri kvapôčkami, najčastejšie slín. Existujú informácie o tom, že je schopný sa preniesť až na vzdialenosť 4,5 metra. No ako sa chová v prostredí, keď nezasiahne priamo hostiteľa, ale dopadne na nejaký materiál? Podľa istej skupiny vedcov sa vírus udržal vo vzduchu až 3 hodiny. Na medenom podklade prežil 4 hodiny a na papierovom kartóne 24 hodín. No najdlhšie vydržal na plastickom povrchu a na povrchu z nehrdzavejúcej ocele, takmer 3 dni. Samozrejme za ideálnych podmienok.

“Jeho schopnosť prežitia vo vonkajšom prostredí závisí, v akej vzorke sa nachádza. To znamená, že aký veľký bol sekrét z ústnej dutiny vo forme slín alebo sekrét z dýchacích ciest, v ktorom je tento vírus obalený," dopĺňa pani Jana Skalová, hlavná epidemiologička siete ProCare a Svet zdravia.

Čím väčšia je takáto kvapôčka, tým väčšiu šancu má vírus prežiť v tomto prostredí. Aj preto sa odporúča, nielen v priestoroch, kde sa pohybujú zasiahnutí pacienti, častejšie vetrať a púšťať dezinfekčné lúče slnka, ktoré jeho vlhké prostredie ničia. V prípade ľudí s koronavírusom sa rúško odporúča nosiť aj v domácej karanténe, aby si pacient svoje prostredie dookola neznečisťoval. A rozhodne sú na mieste pri dezinfikovaní povrchov jednorazové rukavice.

Ako sa nový koronavírus zisťuje a vyšetruje?

Jednou z ciest ako sa ochorenia COVID-19 v populácii zbaviť a zastaviť pandémiu, môže byť okrem iného aj plošné testovanie pacientov. Aj keď názory na to sa stále rôznia. Existuje pritom niekoľko metód ako zistiť prítomnosť nového koronavírusu v tele. Aj na mnohých ázijských e-schopoch už nájdete testovacie sety pre bežných ľudí. Spoločným prvkom pri nich je to, že sa testuje krv.

Internetové obchody v Ázii sa predbiehajú v ponuke rýchlych testov na nový koronavírus. Test trvá len niekoľko desiatok minút a čoskoro by mal byť dostupný aj na našom trhu.

“ELISA je jednou z najpoužívanejších metód. Je to imunologická metóda, kde sa stanovuje koncentrácia antigénov alebo protilátok. Je to len orientačná metóda a slúži len na rýchlu detekciu protilátok v krvi,” hovorí pán Robert Mistrík, CEO, Bitmoderna.

Test z ľudskej krvi deteguje protilátky IgG a IgM, ktoré sú špecifické pre ochorenie COVID-19. Výskumníci však upozorňujú na to, že telo si protilátky tvorí až neskôr, konkrétne vtedy, keď ochorenie prepukne.

Na začiatku, čiže počas inkubačnej doby, teda podobné testy vírus neodhalia. A nie je vylúčené, že test nebude reagovať aj na iné ochorenie.

“Koronavírus sa primárne diagnostikuje z výterov z nosa alebo z nosohltana. Koronavírus je RNA vírus. Teda z výterov sa najprv izoluje RNA, vrátane virálnej RNA, ktorá je špecifická pre tento daný vírus. RNA sa potom deteguje metódou real time kvantitatívna PCR,” dodáva pán Robert Mistrík, CEO, Bitmoderna.

Na to, aby bol výsledok vyšetrenia pomocou metódy PCR správny, musí sa dodržať niekoľko dôležitých podmienok.

“Aby bol výsledok správny, musí byť dodržaných niekoľko podmienok. A to je správnosť odberu biologického materiálu, transport za vhodných transportných podmienok a spracovanie materiálu v laboratóriu a dodržanie všetkých procesných krokov a protokolov,” vysvetľuje pán Jozef Marčišin, Alpha medical.

V súčasnosti sa pritom na celý proces, čiže od extrakcie vzoriek až po detekciu RNA, dajú použiť komerčne dostupné testovacie súpravy. Metóda PCR je síce odborníkmi považovaná za výrazne presnejšiu, no na druhej strane je detekcia RNA aj časovo náročnejšia a môže trvať až niekoľko hodín.

“Je to z dôsledku toho, že tá príprava vzorky je náročná a izolácia genetickej informácie vírusu, teda RNA, je náročná a vykonáva sa v niekoľkých krokoch, ktoré trvajú približne hodinu a pol, až dve. Následne sa spracovaná vzorka strčí do analyzátora, PCR cyklera, v ktorom prebiehajú detekčné cykly a zachytávanie danej genetickej informácie vírusu. A to meranie trvá rôzne okolo dvoch hodín,” dopĺňa pán Jozef Marčišin, Alpha medical.

Svetová zdravotnícka organizácia už označila ochorenie Covid-19 za pandémiu. Postihnuté krajiny by mali teda robiť všetko preto, aby bol tento nový koronavírus u pacientov s podozrením čo najskôr identifikovaný.

“Preto je kľúčové a mimoriadne dôležité, aby sme na Slovensku zaviedli plošné detegovanie alebo plošný test. Tak či tak to v budúcnosti budeme musieť robiť. To je jediná cesta ako znormalizovať pomery na Slovensku,” hovorí pán Robert Mistrík, CEO, Bitmoderna.

Ako sa chrániť?

Keďže už vieme kadiaľ sa do nášho tela môže dostať nový koronavírus, mali by sme si tieto miesta chrániť. Ústa, nos aj oči. Dnes už na internete nájdete mnoho spôsobov ako sa obrniť aj rúškom zhotoveným doma. No a zabudnúť nemôžeme ani na tie oči. Pomôžu bežné slnečné okuliare, ale aj pracovné, priehľadné a dokonca sa v Číne chodilo po uliciach chodilo aj v lyžiarskych či v plaveckých. Hanba to nie je, pokiaľ ide o zdravie. No povzbudivé sú aj správy od ľudí a samospráv, ktoré sa samé rozhodli, že bavlnené rúška budú šiť spolu s veľkými firmami.

Kto má čo len trošku zručnosti pre šitie, zapája sa do výroby prateľných bavlnených rúšok. Zrejme aj po vzore textilnej firmy Zornica, ktorá medzi prvými zmenila výrobu košieľ na výrobu rúšok. Pridali sa pritom aj ďalšie firmy, ktoré pracujú v textilnom priemysle.

Samotné bavlnené rúško je rozhodne lepšie ako nič a tiež má svoj význam. Ale nový koronavírus má rozmery len 80 nanometrov, čo je zrejme menej ako má medzera medzi bavlnenými vláknami rúška. Ak by si teda kýchol nakazený človek s bavlneným rúškom, je veľká pravdepodobnosť, že sa kvapôčky cez jednu vrstvu látky dostanú von. Aj preto je namieste pri šití látku preložiť a ochranu úst a nosa tak zdvojnásobiť. A navyše sa už objavili odporúčania vkladať medzi látky časti vreciek do vysávačov, prípadne aj papierové obrúsky, ktoré sa dajú po použití spáliť.

V zásade však platí, že z čím hrubšej tkaniny je rúško tkané, tým je jeho účinok vyšší. Ďalšou kategóriou ochranných pomôcok sú respirátory s výdychovým ventilom. No kompetentní už dávno žiadajú ľudí, aby ich nechávali pre zdravotníckych pracovníkov, nakoľko slúžia pre dlhodobé nosenie a práve zdravotníci pracujú aj niekoľko hodín vkuse.

“Vydychovaný vzduch ide vonku. Nedochádza ku zrážaniu pary a vlhkosti vo vnútornej strane daného respirátora a nedochádza taktiež k zahmlievaniu okuliarov alebo zarosovaniu okuliarov a zvyšuje sa tým komfort použitia daného rúška,” vysvetľuje pani Jana Skalová, hlavná epidemiologička siete ProCare a Svet zdravia.

Popri textilných firmách sa už do výroby ochranných pomôcok pustili aj strojári. Firma Gevorkyan, ktorá pôsobí v práškovej metalurgii, obmenila svoj výrobný program a z jej pásov sa tak k ľuďom dostanú zaujímavé polomasky a respirátory.

“Naša maska dá sa jednoducho dezinfikovať akýmikoľvek prostriedkami, ktoré obsahujú alkohol, či už zvnútra, či už zvonku. A filtre, ktoré my používame, sú dvoch druhov. Látkové alebo vyrobené práškovou metalurgiou. Látkové filtre dajú sa vďaka jednoduchej a spoľahlivej konštrukcii veľmi rýchlo vymeniť a používať. Môžete to robiť aj každý deň,” hovorí pán Artur Gevorkyan, CEO, Gevorkyan.

Nové masky s vymeniteľnými filtrami budú pevné, no zároveň ohybné. A keďže sa vo Vlkanovej venujú najmä práškovej metalurgii, rozhodli sa preniesť toto umenie aj do nových výrobkov.

“Filtre vyrobené v práškovej metalurgii, ktoré budú vyrobené na základe nerezu, striebra, bronzu, budú sa dať dezinfikovať ako bežné chirurgické materiály, skalpel a podobne,“ uzatvára pán Artur Gevorkyan, CEO, Gevorkyan.

K rozhodnutiu tvoriť ochranné respirátory prispeli v Gevorkyane aj skúsenosti s výrobou filtrov pre rôzne druhy použitia, či už vzduchové, vodné alebo chemické. Neďaleko Banskej Bystrice by tak mesačno mohlo vznikať pol milióna až milión kusov ochranných pomôcok. Výrobca zároveň uvádza, že dokáže pracovať len s materiálmi zo Slovenska, a tak dodávky zo zahraničia, aj po uzavretí hraníc, na výrobu respirátorov potrebné nie sú.

Je tu záver prvej časti špeciálneho vydania, do ktorého sme vám zozbierali informácie cez kamery mobilných telefónov, aby sme aj my dodržali heslo “Som doma”. Budeme radi, ak vás niektoré naše informácie zaujali a ešte radšej, ak ich dokážete zužitkovať a posunúť aj ďalej.

No a veríme, že už teraz sa zaujímate aj o ďalšiu časť nášho špeciálneho vydania o svetovej pandémii. V nej sa budeme venovať dezinfekcii, ale aj novým liečivám v boji proti ochoreniu COVID-19. No a ukážeme vám aj to, ako sa vedcom podarilo zrýchliť testovanie vzoriek.