SR pod drobnohľadom. Pred 15 rokmi sa u nás stretli Bush a Putin

TA3 TASR
24.2.2020 06:35

Európske turné amerického prezidenta Georgea W. Busha malo vo februári 2005 štyri zastávky. Postupne navštívil Brusel, Mainz a Wiesbaden. Tá hlavná bola ale naplánovaná na samotný záver v hlavnom meste Slovenska, kde sa na Bratislavskom hrade stretol so svojím ruským partnerom Vladimirom Putinom.

SR pod drobnohľadom. Pred 15 rokmi sa u nás stretli Bush a Putin
TASR/Pavel Neubauer

Schôdzka trvala asi tri hodiny

Na Bratislavu sa v tom čase upierali zraky celého sveta, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že summit pokrývalo viac ako jeden a pol tisíc zástupcov médií zo všetkých kontinentov. V pondelok 24. februára uplynulo pätnásť rokov od udalosti, akú metropola Slovenska pred tým nikdy nezažila.

Skutočnosť, že prezidenti Bush a Putin sa stretli na Slovensku, znamenala podľa vtedajšieho predsedu slovenskej vlády Mikuláša Dzurindu pre krajinu veľmi veľa: "Pre nás, Slovákov, je to potvrdením, že sme vykonali kus práce. Slovensko je mladá krajina a som si istý, že ocenenie nášho vývoja pomôže nášmu národu pochopiť, že táto cesta bola veľmi náročná, plná ťažkostí a výziev, ale úspešná."

Keď ruský prezident Boris Jeľcin prenechal na prelome tisícročí moc v štáte Vladimirovi Putinovi, jeho partnerom v USA bol spočiatku Bill Clinton a po prezidentských voľbách v novembri 2000 sa ním stal George Bush ml. Po prvý raz sa Putin stretol s Bushom v júni 2001 na zámku Brdo, neďaleko slovinskej metropoly Ľubľana. "Pozrel som sa tomu chlapíkovi do očí a dá sa mu veriť," povedal vtedy šéf Bieleho domu. Stretnutie v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 24. februára 2005, bolo v poradí ich jedenáste. Celkove sa zišli dvadsaťštyrikrát – posledný raz v apríli 2008.

Schôdzka hlavy Bieleho domu a šéfa Kremľa na Bratislavskom hrade trvala približne tri hodiny. Preberali na nej tému jadrových zbraní v Iráne a v Severnej Kórei, diskutovali o boji proti terorizmu, procese odzbrojovania, ale aj o stave demokracie v Rusku. Prezidenti sa zhodli na viacerých otázkach vrátane toho, že Irán a Severná Kórea by nemali vlastniť jadrové zbrane. Ďalej sa dohodli na posilnení boja proti terorizmu a zvýšení spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení, ale nevyhli sa sporu o stave demokracie v Rusku.

George W. Bush vyjadril obavy, že Rusko ustupuje od medzinárodných princípov demokracie, akými sú právny štát, ochrana menšín, slobodná tlač a životaschopná opozícia. "Rusko si zvolilo cestu k demokracii pred 14 rokmi, táto cesta je konečná a nezvratná," ubezpečil vtedy Vladimir Putin svojho amerického partnera. Poznamenal však, že demokracia nie je anarchia, kde si každý môže robiť, čo chce.

Pre summit prijali nový zákon

Bratislavský summit sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Na bezpečnosť dohliadalo viac ako 5500 policajtov, 400 vojakov a 400 hasičov. V pohotovosti bol protilietadlový raketový systém SA-10 Grumble, vzdušný priestor nad hlavným mestom bol päť hodín uzatvorený a monitorovaný stíhačkami MiG-29. Navyše, slovenská vláda pripravila zákon, ktorý umožňoval ministrovi obrany schváliť zostrelenie civilného lietadla.

Za úspech slovenskej diplomacie možno označiť aj fakt, že pôvodnú myšlienku summitu prezidentov USA a Ruska sa podarilo rozšíriť o ich oficiálnu návštevu Slovenska. Tú 23. februára začal George W. Bush, ktorý vzápätí po summite odcestoval do Washingtonu. Naopak, Vladimir Putin po stretnutí so svojím americkým partnerom pokračoval 25. februára v oficiálnej návšteve Slovenskej republiky.

Americký prezident vystúpil v rámci pobytu v Bratislave aj na Hviezdoslavovom námestí, kde sa prihovoril občanom. Počas približne dvadsaťminútového prejavu, ktorý začal pozdravom po slovensky "Dobrý deň!" uviedol, že Američania si vážia usilovnosť Slovákov pri budovaní demokratického Slovenska v srdci Európy, pričom zdôraznil: "Každý Slovák môže byť hrdý na úspechy krajiny a americký ľud je hrdý na to, že vás môže nazývať svojimi spojencami, priateľmi a bratmi vo veci slobody."

Zatiaľ čo návšteva Georgea W. Busha bola historicky prvou návštevou najvyššieho predstaviteľa USA na Slovensku od získania samostatnosti v roku 1993, ruský prezident zavítal po prvýkrát na Slovensko už niekoľko mesiacov po vyhlásení samostatnosti. Stalo sa tak 26. augusta 1993, keď prezident Michal Kováč podpísal v Bratislave so svojím ruským partnerom Borisom Jeľcinom Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.

Bratislavský summit sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Na bezpečnosť dohliadalo viac ako 5500 policajtov, 400 vojakov a 400 hasičov. V pohotovosti bol protilietadlový raketový systém SA-10 Grumble, vzdušný priestor nad hlavným mestom bol päť hodín uzatvorený a monitorovaný stíhačkami MiG-29.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok