Sú emotikony iba zábava? V podstate ohlasujú návrat do staroveku
Nie je to žart. Otázka "emoji", emotikonov či "smajlíkov" mobilizuje aktivistov po celom svete. Po nákladnej kampani dosiahli francúzski Bretónci, že sa ich vlajka dostala na oficiálny zoznam týchto znakov či symbolov. Emoji preniká do politických posolstiev, na súdy, do umenia. Je v tom však čosi viac, píše francúzsky filozof Gaspard Koenig v denníku Les Echos.
Emoji rozširujú vplyv
Tibetu, Katalánsku a austrálskym pôvodným obyvateľom česť emoji vlajky odopreli. Oficiálneho uznania sa dočkal homosexuálny symbol, ale emoji pre transsexuálov neexistuje. Na čínskych sieťach ostáva zakázaná taiwanská vlajka a zatiaľ neprijali ani konopný list.
Emoji už začínajú figurovať aj na súdoch. Eric Goldman, americký profesor práva, podotkol, že minulý rok sa podalo viac než sto žalôb, ktoré sa týkali používania emoji. Znamená emoji, symbolizujúce strelnú zbraň, vyhrážku smrťou? To je len jeden z mnohých právnych problémov, ktoré obklopujú obrázkové symboly.
Podobné problémy sú pritom nevyhnutné, keď vezmeme do úvahy, že 92 percent užívateľov internetu pridá aspoň jedno emoji do takmer 2,3 bilióna správ za rok. Francúzsky spisovateľ, novinár a literárny kritik Frédéric Beigbeder má vo svojej najnovšej knihe celé strany napísané s pomocou emoji.
Kultúra detinskosti
Emoji už nie sú prostou pubertálnou koketériou, ani dočasnou módou. Prenikli hlboko do politických, diplomatických a dokonca aj literárnych záležitostí. A preto je dôležité upriamiť pozornosť na kultúrnu regresiu, ktorá je s týmito detinskými obrázkami neoddeliteľne spojená.
V knihe Slová a veci interpretuje filozof Michel Foucault nástup veku, ktorý nám priniesol osvietenie a pokrok, ako rozpojenie medzi označujúcim a označeným, s pomocou fenoménu zastúpenia. Inými slovami, ide o obdobie, keď sme sa naučili zvládať abstraktné symboly a peniaze meniť za tovar. Skúmať veci, ktoré nevidíme a používať slová pre ich vyjadrenie.
Zrútenie symbolov
Emoji nás, naopak, dostávajú naspäť do onej mýtickej éry, keď symboly museli presne zodpovedať realite. Prekračujú Rossetskú dosku opačným smerom a vracajú sa k hieroglyfom. V tomto sploštení myšlienok už neexistuje univerzálnosť. Nemôže existovať piktogram "muž" alebo "žena" ako všeobecný koncept. Zastúpené musia byť všetky farby pleti a vlasov. Nedávno dostali vlastné emoji ryšavky aj ženy v hidžábe.
Tento trend bude pokračovať, kým jedného dňa nebude každý vlastniť svoj vlastný obrázok, jedinečné a márnivé stvárnenie samého seba. A to bude koniec akejkoľvek možnej komunikácie.
Nie je prekvapivé, že sa toto zrútenie symbolov prekrýva s brutálnym návratom aristokratickej vlády. Zatiaľ čo jazyky sa vždy vyvíjali spontánne, emoji reguluje monopolná organizácia - Unicode Consortium. Tá je zodpovedná za štandardný počítačový kód všetkých znakov, ktoré sa môžu objaviť na obrazovke. Medzi hŕstkou členov s hlasovacím právom je Netflix, Facebook, Google, Huawei, Apple, Microsoft, a taktiež nejakým záhadným spôsobom sultanát Omán a Bangladéš. Ďalej partnerskí členovia ako Twitter, Tinder a Amazon.
Cena za komunikáciu
Práve týmto entitám, ktorým chýba demokratická legitimita, museli Bretónci, neustále sa dovolávajúci centrálnej moci, predložiť svoju pokornú žiadosť a podrobiť sa prísnym pravidlám Unicode, ktoré sú vlastne dosť vtipné. Taktiež museli zodpovedať otázky ako: "Môže byť navrhované emoji predmetom viacnásobného užívania?" Koenig vo svojom článku poznamenal, že sa ešte stále snaží prísť na to, ako by toto mohlo platiť pre bretónsku vlajku.
Ako píše ďalej, skutočnou otázkou je, prečo prijímame autoritárstvo skupiny webových vládcov, ktorým na nás v skutočnosti vôbec nezáleží. Aj keď ste technofilom, ktorý sa vyžíva v konektivite a rýchlosti výmeny informácií, akú technológie poskytujú, ani to vám nebráni používať slová. Ostrá či sarkastická odpoveď nepochybne vyžaduje viac kognitívnej snahy než smajlík. Je to viac práce, ale taká je cena za civilizovanú komunikáciu.
