Predstavili dlho pripravovanú nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska
Envirorezort predstavil dlho pripravovaný návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Materiál vznikol v spolupráci s poprednými svetovými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou zmeny klímy.
Prinesie nevyčísliteľné benefity
Náklady na nízkouhlíkovú transformáciu Slovenska budú v rokoch 2020 až 2040 predstavovať 1,8 percenta HDP ročne. Zároveň však boj proti zmene klímy prinesie nevyčísliteľné zdravotné, environmentálne a ekonomické benefity. Zmierni tiež výšku škôd súvisiacich so zmenou klímy, ktoré dosahujú ročne asi miliardu eur. Na tlačovej konferencii to uviedli štátny tajomník ministerstvo životného prostredia Norbert Kurilla a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš.
Návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 vznikol v spolupráci so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou. Na mieru Slovenska boli vygenerované komplexné klimatické modely, ako dosahovať klimatickú neutralitu. Celé know-how je vo vlastníctve Slovenskej republiky. „Momentálne ho ďalej rozvíjame a prispôsobujeme najnovším trendom," uviedol Kurilla.
Na konci je klimatická neutralita
Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Dokument prináša viaceré konkrétne opatrenia. Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre rok 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív či podporu hromadnej dopravy. Kľúčové je i zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov, dôkladná aplikácia princípu "znečisťovateľ platí", podpora lokálnych potravín alebo zavádzanie zdieľania bicyklov v mestách a obciach.
Ďalšími bodmi sú podpora biohospodárstva, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy alebo obnova rašelinísk a mokradí. Súčasne by sa mali plnenia Parížskej dohody zahrnúť medzi základné ustanovenia v medzinárodných obchodných dohodách medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Súbežne so stratégiou navrhuje MŽP aj vytvorenie poradného orgánu - rady vlády. Návrh stratégie už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, na najbližšom rokovaní by mala o nej rozhodovať vláda.
Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
