Do volieb ide aj strana, ktorej predseda vôbec nekandiduje

Do volieb ide aj strana, ktorej predseda vôbec nekandiduje

15.2.2020 10:01 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: TASR/Jakub Kotian

Viaceré politické strany nevedie do parlamentných volieb predseda strany. Niektoré subjekty posunuli svojich predsedov na číslo dva, šéf OĽANO už tradične kandiduje z posledného 150. miesta. Vyplýva to zo zoznamov kandidátok politických subjektov zverejnených na stránke ministerstva vnútra.

Do volieb ide aj strana, ktorej predseda vôbec nekandiduje
  • Zdieľať

Viaceré politické strany nevedie do parlamentných volieb predseda strany. Niektoré subjekty posunuli svojich predsedov na číslo dva, šéf OĽANO už tradične kandiduje z posledného 150. miesta. Vyplýva to zo zoznamov kandidátok politických subjektov zverejnených na stránke ministerstva vnútra.

Posunutie predsedu strany na inú ako prvú pozíciu na volebnej kandidátke môže byť snaha vzbudiť pozornosť voliča, myslí si politologička Darina Malová. "V zásade ide o to, že predsedovia, zakladatelia a aj majitelia politických strán sú si istí, že sa do parlamentu dostanú," povedala Malová. "Lídri politických strán chcú upozorniť voličov na to, aby venovali viac pozornosti tomu, kto na tej kandidátke je," vysvetlila. Myslí si však, že voliči budú vo voľbách napriek tomu krúžkovať najmä predsedov.

Predseda nie je vždy číslo jeden

Svojich predsedov posunuli na druhé miesto na kandidátke napríklad vládne strany Most-Híd a Smer-SD. Lídrom Mosta-Híd je tak podpredseda strany a minister dopravy Árpád Érsek. Smer-SD vedie podpredseda strany a premiér Peter Pellegrini. Neparlamentná Demokratická strana si vybrala za lídra nezaradeného poslanca parlamentu Jozefa Rajtára a nie predsedu Michala Kravčíka. Jej predseda Michal Kravčík kandiduje vo voľbách z druhého miesta. Podobne je to aj v neparlamentnej strane Hlas ľudu, kde je predsedom nezaradený poslanec Peter Marček. Stranu však vo voľbách vedie nezaradená poslankyňa Martina Šimkovičová.

Líderkou opozičného hnutia OĽANO je pedagogička Mária Šofranko. Matovič už tradične kandiduje z posledného 150. miesta, z konca kandidátky sa o podporu voličov uchádzajú aj súčasní poslanci OĽANO. Opozičnú parlamentnú ĽSNS síce do volieb vedie jej predseda Marian Kotleba, na posledné 150. miesto postavili bývalého poslanca Milana Mazureka, ktorý prišiel o mandát po tom, ako bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

Voľby budú bez Mečiara

Strana Slovenská liga napríklad svojho predsedu nemá na kandidátke vôbec. Hoci si na sneme zvolili za predsedu bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, vo voľbách nekandiduje. Prvé miesto tak obsadil podpredseda Roman Ruhig.

Maďarská komunitná spolupatričnosť na prvé miesto kandidátky postavila Guylu Bárdosa, ktorý nie je lídrom ani jedného zo subjektov tvoriacich platformu. Predseda hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes je na druhom mieste kandidátky, predseda Maďarského Fóra Zsolt Simon na treťom a predseda SMK Józef Menyhárt na štvrtom.

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Volič môže do obálky vložiť jeden hlasovací lístok bez úprav, alebo na ňom zakrúžkovať preferovaných kandidátov z listiny danej strany. Najviac však môže odovzdať štyri preferenčné krúžky.

Viac
k Téme