Slovenské remeslo s jeho tradíciou pribudlo na zoznam UNESCO
Drotárstvo a jeho tradícia sa dostalo na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodli o tom členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 14. zasadnutia v meste Bogota, metropole Kolumbie. Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO.
Návrh bez pripomienok
Tento návrh prešiel bez akýchkoľvek pripomienok. Slovensko zastupujú na rokovaní Miroslav Kaňa z ministerstva kultúry a expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u.
Pripája sa k šiestim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba, terchovská muzika, gajdošská kultúra, spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku, horehronský viachlasný spev a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom aj modrotlač.
Prekonalo veľa zmien
Drotárstvo predstavuje z hľadiska historického, ekonomického a výrobného špecifický druh ľudovej výroby na Slovensku. Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska. Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes.
V súčasnosti sa jej venujú výrobcovia v rámci celého Slovenska, hlavne na Strednom Považí (Žilina) v Kysuciach (Čadca), na Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) či v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva, či už umelecká alebo remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb a výrobky z drôtu predstavujú súčasť mnohých domácností na Slovensku.
