Bratislava hostila šéfov diplomacií, prijali prvé rozhodnutia
Bratislava sa stala stredobodom sveta diplomacie. V našom hlavnom meste zasadla ministerská rada Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ide o najväčšie podujatie svojho druhu v histórii Slovenska.
Lajčák rokoval aj o Ukrajine
Krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe nepotrebujú vymýšľať nové nástroje či nové mechanizmy, potrebujú sa opätovne prihlásiť k tým princípom a záväzkom, ktoré sú v srdci tejto platformy a boli prijaté v Helsinkách. Podľa úradujúceho predsedu OBSE a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka sa na tom v prvý deň zasadnutia Ministerskej rady OBSE zhodli prítomní ministri zahraničných vecí a štátni tajomníci.
Lajčák absolvoval samostatne bilaterálne rokovanie s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom a šéfom ukrajinskej diplomacie Vadimom Pristajkom, venované stavu a riešeniu konfliktu na Ukrajine a očakávaniam od summitu Normandskej štvorky v Paríži. S Lavrovom i Pristajkom si vyjasnili očakávania jednej i druhej strany.
Potreba impulzu z Paríža
Lajčák na oboch partnerov apeloval, že OBSE potrebuje silný impulz z Paríža: "Potrebujeme potvrdenie, že proces, ktorý sa na Ukrajine odohráva, je pozitívny, že boli uskutočnené vážne kroky k naplneniu dohôd z Minska. Obaja partneri ma nezávisle od seba ubezpečili, že idú do Paríža dobre pripravení a majú snahu a záujem, aby to stretnutie bolo úspešné."
Lajčák porovnal situáciu na moste v Stanyci Luhanska na východe Ukrajiny v januári a dnes. Oprava mosta je podľa neho príkladom politickej vôle a prepojenia politickej a ľudskej roviny a jej priameho dosahu na ľudí. "Tri roky nebola politická vôľa, dnes tam jazdí autobus a vozí ľudí, to bolo pred rokom nemožné," pokračoval. Lepšia politická klíma podľa Lajčáka umožnila väčšiu bezpečnosť a lepší komfort pre ľudí. "Civili nezomierajú, máme menej vojenských obetí, vzdialenie ťažkej techniky a rozšírenie odmínovanej zóny dávajú pocit návratu k normálnosti," uviedol.
Podporili Bratislavskú výzvu
Pripravovanú Bratislavskú výzvu či už neformálne, alebo formálne podporila viac ako polovica ministrov. "Bude to dokument, ktorý ostane v pamäti v spojení s touto ministerskou radou, a ľudia oceňujú, že je to volanie, aby sme sa opätovne vrátili k záväzkom, ktoré sú v srdci tejto organizácie," povedal Lajčák. "Neviem ani o jednej krajine, ktorá by mala problém s týmto dokumentom." Zmyslom tohto dokumentu bolo tak trochu vrátiť OBSE viac do centra pozornosti ministrov.
Na zasadnutí Ministerskej rady OBSE sa vo štvrtok prijali prvé formálne rozhodnutia: v roku 2021 jej bude predsedať Švédsko a v roku 2022 Poľsko, čo je dôležité pre stabilitu organizácie. Rokovania budú prebiehať celú noc a delegáti z troch kontinentov budú hľadať zhodu a konsenzus na znení výsledných dokumentov. Koľko z pripravovaných textov sa reálne prijme, sa uvidí až v piatok. O mnohých textoch sa bude ďalej rokovať aj po skončení summitu.
Summit sprevádzajú rôzne podujatia
Súčasťou summitu s viac ako 1500 delegátmi sú aj paralelné zasadnutia prípravných výborov, množstvo koordinačných stretnutí, rokovanie zástupcov Parlamentného zhromaždenia OBSE a ďalšie sprievodné podujatia. Vystúpil na ňom aj v Rusku väznený ukrajinský režisér Oleh Sencov.
Jedným z vedľajších podujatí bola inaugurácia virtuálneho výcvikového centra na ochranu kritickej infraštruktúry, ktorého cieľom je vedieť zabrániť výpadkom energie. Finančne naň prispeli SR, USA i Japonsko. Lajčák absolvoval aj podujatia zamerané na témy humanitárnej situácie na Ukrajine a úlohu žien v konfliktoch, ktoré podľa neho musia byť súčasťou riešení konfliktov.
