Vallo a bratislavskí starostovia navrhujú zvýšiť daň z nehnuteľností

Vallo a bratislavskí starostovia navrhujú zvýšiť daň z nehnuteľností

5.12.2019 13:32 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: SITA/Michal Burza

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a starostovia bratislavských mestských častí navrhujú, aby od 1. januára 2020 boli vyššie sadzby dane z nehnuteľnosti v hlavnom meste.

Vallo a bratislavskí starostovia navrhujú zvýšiť daň z nehnuteľností

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a starostovia bratislavských mestských častí navrhujú, aby od 1. januára 2020 boli vyššie sadzby dane z nehnuteľnosti v hlavnom meste.

Vallo: Politické body nám to neprinesie

V prípade bytov a rodinných domov má byť cena za meter štvorcový v rozmedzí od jedného eura po 1,15 eura. Návrh ešte musia prerokovať a schváliť poslanci mestského zastupiteľstva na poslednom zasadnutí v tomto roku. Na tlačovej besede o tom informoval bratislavský primátor spolu so starostami mestských častí.

„Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľností je spoločným návrhom mesta a mestských častí. Nie je to návrh populárny a nikomu z nás určite neprinesie politické body. Museli sme však k nemu pristúpiť, lebo inú cestu na skvalitnenie služieb a na zásadnejšiu zmenu kvality života v našom meste dnes nemáme. Preto považujeme za veľmi dôležité, aby verejnosť porozumela všetkým dôvodom, ktoré nás k takémuto kroku viedli,“ uviedol Vallo.

Súčasťou návrhu má byť aj rovnomernejšie prerozdelenie výnosov dane medzi jednotlivé mestské časti. Mestu Bratislava prinesie zvýšená sadzba dane navyše 12 miliónov eur ročne a mestským častiam spolu tiež 12 miliónov eur. Zvýšený výnos dane pôjde na projekty, z ktorých majú profitovať všetci obyvatelia Bratislavy. Polovica z trojročného výnosu mesta, t.j. 18 miliónov eur má byť použitá na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov. „Oproti tomu, čo sa dá urobiť z bežného rozpočtu mesta, bude možné opraviť navyše 90 km ciest. Zoznam komunikácií, ktoré sa budú opravovať už na základe nového manuálu asfaltovania zverejnia na webe stránky mesta,“ dodal Vallo.

Ďalších 18 miliónov eur chcú použiť do skvalitnenia verejného priestoru v Bratislave. V pláne sú zadania pre viac ako 40 verejných architektonických súťaží, z ktorých podstatnú časť tvoria súťaže, ktorých výsledkom majú byť zrekonštruované alebo novovytvorené verejné priestory. Z týchto peňazí plánujú zrekonštruovať Komenského námestie, Jurigovo námestie, zrevitalizovať Sad Janka Kráľa, promenádu na Železnej studničke, vyriešiť dopravu a parkovanie na Kamzíku a zveľadiť mnohé ďalšie verejné priestory, ktorých zoznam rovnako ako v prípade ciest bude dostupný na web stránke mesta spolu s pravidelnými informáciami, v akom štádiu sa konkrétny projekt nachádza.

Môžu za to aj opatrenia vlády

Dôvodom vyššej sadzby dane z nehnuteľnosti sú aj opatrenia vlády, ktoré primátor Vallo kritizoval. „Opatrenia, ktoré prijala vláda v minulom období, hlavne tzv. chodníková novela, zvyšovanie miezd vo verejnej správe o desať percent, príplatky za prácu cez víkend a v noci alebo posledné zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb, negatívne zasiahli rozpočty samospráv. Len nižšia daň z príjmu fyzických osôb znamená čistý ročný výpadok príjmov mesta Bratislava vo výške osem miliónov eur a o ďalšie štyri milióny eur menej dostanú v dôsledku tohto opatrenia mestské časti. Výpadok príjmov z uvedených opatrení vlády alebo parlamentu v kombinácii s negatívnou prognózou ekonomického vývoja znamená, že mesto ani mestské časti nebudú môcť realizovať svoje očakávané, a v niektorých prípadoch aj dlho odkladané investičné a rozvojové projekty,“ dodal Vallo.

Starosta Záhorskej Bystrice a zároveň predseda Regionálneho združenia starostov navrhol, aby hlavné mesto malo špeciálnu pozíciu v rámci prerozdeľovania peňazí zo štátneho rozpočtu. „Bratislava by tiež mala byť samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu, ktorá by zohľadnila jej štatút hlavného mesta – ako centra vzdelanosti, zamestnanosti a sídla významných inštitúcií. Ak by vláda vyriešila tieto dva problémy, potreba úpravy dane z nehnuteľností by sa stala sekundárnym problémom,“ uviedol Krúpa.

Na spomenuté opatrenia vlády a parlamentu a na zlú situáciu z pohľadu očakávaných príjmov samospráv už reagovali aj ostatné krajské mestá. Svoje sadzby dane z nehnuteľností postupne zvýšili. Bratislava by sa po schválení návrhu pridala k ostatným krajským mestám, v opačnom prípade by bola mestom s najnižšou sadzbou dane z nehnuteľností spomedzi všetkých krajských miest.

Viac
k Téme