Veto o moratóriu prelomili, prezidentka sa obráti na Ústavný súd

Veto o moratóriu prelomili, prezidentka sa obráti na Ústavný súd

26.11.2019 17:20 | zdroj: TA3 TASR SITA | zdroj foto: SITA/Branislav Bibel

Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci parlamentu odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá navrhovala, aby sa zákaz zverejňovať prieskumy nepredlžoval. Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schválili v pôvodnom znení. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Veto o moratóriu prelomili, prezidentka sa obráti na Ústavný súd

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci parlamentu odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá navrhovala, aby sa zákaz zverejňovať prieskumy nepredlžoval. Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schválili v pôvodnom znení. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Vložiť video

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v prípade moratória obráti na Ústavný súd. Okrem podania podnetu na preskúmanie ústavnosti novely volebného zákona, ktorý predĺži moratórium na zverejňovanie predvolebných prieskumov až na 50 dní, požiada aj o dočasné pozastavenie účinnosti novely. Informoval jej tlačový odbor.

Novela pôjde na Ústavný súd

Za opätovné schválenie novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva hlasovalo 80 poslancov, pričom na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda 76. Pozmeňujúci návrh koaličných poslancov za Smer-SD k predmetnej novele schválil parlament 28. októbra. Hlasovalo vtedy za ňu 74 poslancov, najmä zo Smeru-SD, SNS a ĽSNS Mariana Kotlebu.

Prezidentka Zuzana Čaputová novelu zákona nepodpísala, keďže podľa nej je v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou, ako je právo na informácie, právo na zhromažďovanie či právo na politickú súťaž. Uviedla, že ak parlament jej veto prelomí, je pripravená podať návrh na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť príslušných ustanovení a zároveň požiada o pozastavenie ich účinnosti. Volebné prieskumy sa podľa zatiaľ platnej legislatívy nesmú zverejňovať 14 dní pred voľbami.

Viac
k Téme

Most-Híd podľa predsedu poslaneckého klubu Tibora Bastrnáka hlasoval za pripomienky prezidentky. "Nakoľko jej to neprešlo, tak sme hlasovali proti zákonu. Aj minule sme to takto urobili, koaličných partnerov sme aj vtedy informovali, že podľa nás nie je dobrý nápad moratórium predlžovať," uviedol.

Nepochopila politickú realitu, tvrdí Fico

Predseda strany Smer-SD Robert Fico na brífingu pred novinármi uviedol, že ak prezidentka napadne predĺženie moratória na Ústavnom súde, bude to nepochopenie politickej reality. "Pani prezidentka má samozrejme oprávnenie sa obrátiť na Ústavný súd, ale to je nepochopenie politickej reality," povedal Fico s tým, že návrh považuje za správny aj vzhľadom na posledné prieskumy verejnej mienky. Ak sa prezidentka obráti na ÚS, je to podľa Fica jasná opozičná politika.

"Tieto návrhy zákonov, ktoré boli predložené, boli predložené poslancami NR SR, boli to poslanecké návrhy. Nikdy som neodmietal, ani nebudem odmietať iné názory. Realita je taká, že zákon prešiel v prvom aj druhom čítaní, prešiel vetom prezidentky, získal 80 hlasov," odpovedal Fico na otázku, čo by odkázal premiérovi Petrovi Pellegrinimu či ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ktorí predĺženie moratória kritizovali.

Poslanec Ľubomír Vážny uviedol, že volebné prieskumy sa zneužívajú na ovplyvňovanie volebných výsledkov. Dôvody, prečo návrh prešiel aj napriek pripomienkam premiéra, nechcel komentovať. Na otázku, či má premiér v strane také malé slovo, odpovedal, že opak je pravdou a premiér má veľké slovo.

Viac
k Téme

Argumentujú zmäteným voličom

Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič. "Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami," argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.

Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky. Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru-SD zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, "respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne".

Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa v celom texte právnej úpravy nahrádza pojem "nezávislý kandidát" pojmom "kandidát bez politickej príslušnosti", zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Pojem nezávislý kandidát podľa predkladateľov stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.

TOP videá